Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
26. máj 2022, 09:28

Zelenského kritika Kissingera

V kalendári má rok 1938. Vzdať sa Krymu a Donbasu za mier prirovnal k Sudetom

V kalendári má rok 1938. Vzdať sa Krymu a Donbasu za mier prirovnal k Sudetom

Ukrajinský prezident. Foto - TASR/AP

Ukrajinský prezident dôrazne odmieta návrhy, aby sa jeho krajina v záujme dosiahnutia mierovej dohody s Ruskom vzdala kontroly nad oblasťami okupovanými ruskými silami.

Vo svojom videoprejave z noci na štvrtok Zelenskyj povedal, že tí „veľkí geopolitici“, ktorí to naznačujú, ignorujú záujmy obyčajných Ukrajincov – „miliónov tých, ktorí žijú na území, ktoré (západní politici) navrhujú vymeniť za ilúziu mieru“.

Zelenskyj zdôraznil, že nad ukrajinskými záujmami nikdy nesmie prevážiť vôľa tých, ktorí sa už nevedia dočkať, aby sa mohli znova schádzať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Vždy musíme myslieť na ľudí a pamätať na to, že hodnoty nie sú len slová,“ prízvukoval najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Zelenského slová boli kritikou na adresu bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera, ktorý tento týždeň vo svojom vystúpení na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Ukrajina by mala akceptovať ruskú okupáciu Krymu.

„Vyvoláva to pocit, že pán Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022, ale 1938,“ povedal ukrajinský prezident v narážke na Mníchovskú dohodu.

Čítajte tiež

Poznamenal tiež, že aj v niektorých západných médiách sa začali objavovať „symptomatické“ úvodníky, že Ukrajina údajne musí prijať zložité kompromisy a vzdať sa územia výmenou za mier.

Zelenskyj tieto návrhy prirovnal k snahám britských a francúzskych politikov, ktorí v roku 1938 schválili pripojenie časti československého pohraničia k Nemecku v nádeji, že to zabráni novej vojne.

Svet Ukrajinu nebral do úvahy, nebol pripravený na jej odvahu

Ukrajinský prezident vyjadril presvedčenie, že „po totálnej invázii Ruska svet nebol pripravený na ukrajinskú odvahu“, pretože „mnohí vo svete nemali vo zvyku brať Ukrajinu do úvahy, i keď na Rusko ohľad brali“.

Dodal, že aj z tohto dôvodu venuje takú pozornosť medzinárodným platformám a parlamentom, ako aj komunikácii s odbornou komunitou, s novinármi i so študentmi.

Inzercia

Vo videopríhovore tiež upozornil, že ruskí vojaci majú v niektorých častiach Donbase výraznú prevahu, oveľa viac zbraní i vojakov. Žiadal preto o ešte väčšiu vojenskú pomoc zo Západu, aby to bolo „dosť na víťazstvo."

Zelenského poradca Olexij Arestovyč priznal, že ruská armáda dosiahla určitý taktický úspech, ktorý by podľa neho mohol prerásť do úspechu v bojiskách v oblasti miest Lysyčansk a Severodoneck.

Predstaviteľ Krymu tvrdí, že Azovské more Ukrajina navždy stratila

Zatiaľ čo ukrajinský prezident sľubuje, že Ukrajinci získajú späť všetky ukrajinské územia a mestá okupované Ruskom a nepristúpi k žiadnej mierovej dohode, ktorá, nebude garantovať obnovenie hraníc Ukrajiny v ich pôvodnom rozsahu, podpredseda vlády Ruskom anektovaného Krymu Georgij Muradov má iný názor.

Domnieva sa, že Azovské more je pre Ukrajinu navždy stratené, informoval denník The Guardian.

"Prístavy v Záporožskej a Chersonskej oblasti už nikdy nebudú ukrajinské. Som presvedčený, že po zjednotení našich regiónov s Ruskom bude Azovské more opäť výlučne vnútrozemským morom Ruskej federácie," myslí si Muradov, ktorého vyjadrenie zverejnila ruská štátna agentúra RIA Novosti.

Rovnaký názor má aj šéf Vladimir Rogov, šéf kolaborantskej správy dobytých území v Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda.

"Všetko, kam (Rusi) postúpia, si vezmeme späť, všetko," povedal v apríli ukrajinský prezident. "Toto nie je otázka 20 či 30 rokov - to je otázka toho, či máme zbrane. Vezmeme si naspäť všetko na jeden záťah, všetky okupované územia," vyhlásil. Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014.

Podľa ukrajinských predstaviteľov ruské jednotky pokračujú v útočných operáciách na východe Ukrajiny s cieľom získať úplnú kontrolu nad územím Doneckej, Luhanskej a Chersonskej oblasti a udržať pozemný koridor s dočasne okupovaným Krymom.

Dnes treba vedieť

pred hodinou

Inflácia v eurozóne zrýchlila v júni na nový rekord a dosiahla 8,6 percenta. Pod túto hodnotu sa podpísal najmä ďalší rast cien energií. Vo svojom rýchlom odhade to v piatok uviedol štatistický úrad Európskej únie Eurostat. (tasr)

pred 2 hodinami

Od prvého júla funguje Národný inštitút vzdelávania a mládeže, ktorý vznikol zlúčením 5 organizácií. Jeho cieľom je lepšia dostupnosť a adresnosť pomoci učiteľom, skvalitnenie ponuky vzdelávania či posilnenie odbornosti pre modernejšie školstvo. (tasr)

Inzercia

Inzercia

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.