Biela légia bola demokratickým, vlasteneckým hnutím s kresťanskou inšpiráciou a jeho vysielanie z Rakúska bolo predchodcom neskoršej rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Povedal to predseda Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ.

Pripomenul, že komunistický režim koncom štyridsiatych rokov minulého storočia organizoval proti členom hnutia veľký súdny proces, v ktorom boli odsúdené desiatky ľudí, z toho traja na trest smrti. Cieľom bolo podľa Figeľových slov zastrašiť podobne zmýšľajúcich ľudí.

Keďže na Slovensku bola in memoriam ocenená obeť iného komunistického procesu, Milada Horáková, navrhol v roku 2020 prezidentke Zuzane Čaputovej na ocenenie aj troch popravených členov Bielej légie, Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.

Prezidentka po kritike časti historickej obce svoje rozhodnutie vyznamenať trojicu radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ľudské práva označila za chybu, keďže ich životné príbehy vyvolávajú spory o tom, či slúžili demokracii.

Čítajte tiež

Kauza Bielej légie Sledujeme nebezpečný fenomén. Spochybňovanie obetí komunizmu

Róbert Letz

Príspevok k objasneniu prípadu Púčik, Tunega, Tesár.

"Počas SNP pôsobili v štruktúrach Hlinkovej mládeže. Pre svoj nízky vek nemohli byť exponentmi, ale aktivizovali sa na úrovni primeranej svojmu veku. Boli frekventantmi Vyššej vodcovskej školy Hlinkovej mládeže," povedal pre TA3 historik Adam Šumichrast.

Tunega okrem toho podľa jeho slov pôsobil aj v spravodajskom oddelení hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže a v súčinnosti s nemeckými dôstojníkmi absolvoval kurz, ktorý bol zameraný na záškodnícku činnosť po prechode frontu. "Toto spravodajské oddelenie koordinovalo tzv. hlásky, ktorých členovia podávali informácie z diania počas SNP," dodal historik.

Podľa Figeľa trojica pôsobila v skautingu, ktorý v roku 1938 na základe zákona zastrešila Hlinkova mládež. Medzi "hlásky" bol podľa neho zaradený len Albert Púčik.

"Ale nie sú žiadne dôkazy, že by bol hlásenia dával alebo niekoho udal," oponuje Figeľ. Aj dnes je presvedčený, že vyznamenanie bolo členom Bielej légie udelené správne.

Nadácia Antona Tunegu chce iniciovať širšiu odbornú diskusiu o Bielej légii a jej mieste v slovenskej histórii. Figeľ ako predseda správnej rady nadácie tvrdí, že je ochotný akceptovať aj kritické zistenia o činnosti légie, ak budú argumentačne podložené.