Rusko sa podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej k miliónom ľudí nespráva ako k ľudským bytostiam, ale iba ako k anonymnej mase obyvateľov, ktorá má byť presunutá alebo ovládaná. Putin sa podľa nej snaží tankami pošliapať túžby jedného celého národa.

"Ukrajina musí v tejto vojne zvíťaziť, aby sa ukázalo, že Putinova agresia bola strategickou chybou," povedala predsedníčka EK na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

Von der Leyenová svetových lídrov zhromaždených v Davose vyzvala, aby podporovali snahy o integráciu Ukrajiny do EÚ, uvádza stanica Sky News.

"Ukrajina patrí do európskej rodiny. Ukrajinci stoja zoči-voči brutálnemu násiliu. Postavili sa za vlastnú slobodu, ale aj za naše hodnoty a za ľudskosť," povedala.

Rusko podľa šéfky Eurokomisie vedie vojnu spôsobom ako "z iného storočia". V tejto vojne pritom podľa jej slov nejde len o prežitie Ukrajiny či bezpečnosť Európy, ale o spochybnenie celého medzinárodného poriadku.

Ukrajina podľa Von der Leyenovej teraz potrebuje priamu rozpočtovú podporu, čo je dôvod, prečo EK navrhla pre Kyjev finančnú pomoc vo výške 9,34 miliárd eur. To predstavuje vôbec najväčší finančný balík pomoci pre niektorú z krajín, ktorá nie je členom EÚ, uvádza denník The Guardian.

Predsedníčka Komisie ďalej vyzvala všetky krajiny, medzinárodné spoločnosti a inštitúcie, aby sa zapojili do plánu na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny. Na financovanie obnovy Ukrajiny by sa podľa nej mohli použiť aj zmrazené zahraničné ruské aktíva.

Henry Kissinger varuje Západ pred porážkou Ruska

Bývalý americký minister zahraničných vecí a poradca viacerých prezidentov Henry Kissinger na rozdiel od Leyenovej v Davose vyhlásil, že Ukrajina by sa nemala spolu so Západom usilovať o porážku Ruska. Miesto toho by sa mala Ukrajina vzdať časti územia.

Riešením súčasnej situácie na Rusmi okupovanej Ukrajine by mohol byť podľa jeho slov návrat k rozloženiu síl pred začatím invázie, čo by znamenalo pre Ukrajinu stratu Krymu a časti Donbasu na východe. Snaha Ukrajiny získať tieto územia späť by podľa 99-ročného Kissingera bolo novou vojnou proti Rusku.

Rusko a Ukrajina by sa podľa Kissingera mali stretnúť na mierových rokovaniach do dvoch mesiacov, kde by mali Ukrajinci ukázať „toľko múdrosti, ako ukázali heroizmu.“ 

Ukrajina by podľa niekdajšieho šéfa diplomacie mala byť mostom medzi Európou a Ruskom.

Rusko je podľa neho dnes úplne izolované, Európe sa odcudzilo, no zabúdať na jeho silovú pozíciu v Európe môže mať katastrofálne následky, pretože je súčasťou rovnováhy síl v danom priestore 400 rokov.

Ukrajinci sú proti akýmkoľvek územným ústupkom

Viac ako štyri pätiny Ukrajincov sú presvedčené, že ich krajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom za žiadnych okolností nemala vzdať nijakých svojich území. Vyplýva to výsledkov prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie zverejnených v utorok.

Podľa prieskumu z 13. – 18. mája na vzorke 2000 ľudí až 82 percent účastníkov uviedlo, že nepodporuje územné ústupky – dokonca ani v prípade, ak by to viedlo k predĺženiu vojny a zvýšeniu ohrozenia nezávislosti Ukrajiny.

Desať percent respondentov považuje za prijateľné vzdanie sa územia s cieľom dosiahnuť mier. Osem percent účastníkov nie je rozhodnutých. Akékoľvek územné ústupky odmietlo 77 percent Ukrajincov žijúcich na územiach okupovaných Ruskom.

Ukrajinská vláda opakovane uviedla, že nemá v úmysle robiť Rusku akékoľvek územné ústupky, pripomína Reuters. Kyjev takisto tvrdí, že sa v súčasnosti neusiluje o prímerie napriek tomu, že to žiadajú lídri viacerých európskych krajín.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu povedal, že v súčasnej situácii by sa akékoľvek ústupky obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.

"Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená," povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.