Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Politika
24. máj 2022

Tri mesiace bojov

Čo vieme o ukrajinských a ruských obetiach Putinovej vojny

Od ruského útoku uplynuli tri mesiace, ktoré priniesli tisícky mŕtvych a stovky zničených tankov. Čo vieme o stratách oboch strán?

Čo vieme o ukrajinských a ruských obetiach Putinovej vojny

Foto: Twitter, Rob Lee

Straty bojujúcich strán často patria medzi najkontroverznejšie stránky vojny a sú vždy predmetom informačnej vojny. Bojujúce strany sa vždy pokúšajú podceňovať vlastné straty a preceňovať straty protivníka. Iné to nie je ani vo vojne na Ukrajine.

Trochu výnimočná je súčasná situácia v tom, že ruská strana dodnes popiera, že by sa nachádzala vo vojne, a oficiálne vedie iba špeciálnu operáciu. Z tohto dôvodu ruské úrady zahmlievajú nielen vlastné straty, ktoré podľa ruských údajov dosiahli koncom marca počet 1351 padlých a 3825 ranených, ale spočiatku mlčali aj o počte zabitých Ukrajincov, ktorými sa pred svojím obyvateľstvom príliš chvastať nechcú.

Až v apríli Rusi zmenili stratégiu a tvrdili, že počet padlých na ukrajinskej strane dosiahol 23 367 vojakov. Ukrajinci od začiatku vojny zverejňujú svoje odhady ruských strát, v súčasnosti ich odhadujú na 29 350 vojakov.

Podrobne dokumentujú straty vojenskej techniky oboch strán analytici Oryx, podľa ktorých Rusi stratili už 697 tankov, 756 bojových vozidiel pechoty, stovky ďalších pancierovaných a tisícky nepancierovaných vozidiel.

Oryx však nedokumentuje všetky straty, ale iba tie, ktoré sa podarilo vizuálne potvrdiť fotografiami či videami. Do dnešného dňa tak podľa Oryxu Rusi oproti Ukrajincom stratili asi triapolnásobný počet ťažkej techniky. Pomer strát na životoch sa pre Ukrajinu odhaduje o čosi nepriaznivejšie, aj keď zrejme aj tu prevažujú ruské straty tie ukrajinské.

Podľa porovnaní dát Oryxu s ukoristenými ruskými dokumentmi Oryx zrejme dokáže zaznamenať okolo 80 percent ruských strát tankov. Súdiac podľa týchto dát možno predpokladať, že ruská armáda dodnes stratila okolo 875 tankov, zatiaľ čo Ukrajinci tvrdia, že dodnes zničili alebo ukoristili 1300 ruských tankov.

Horšie sa darí dokumentovať straty lietadiel a vrtuľníkov. Ukrajinci tvrdia, že Rusi stratili vyše dvesto lietadiel a 170 helikoptér, dokázať sa podarilo zatiaľ len zlomok. Ruská strana zas tvrdila, že zničila viac lietadiel, tankov a dronov, než Ukrajinci vôbec mali k dispozícii.

Zložité výpočty

Podľa britských odhadov Rusi do polovice mája stratili asi tretinu svojich inváznych síl. Mnohé však zostáva nejasné, napríklad otázka, z akých odhadov Briti vychádzajú. Zohľadňujú aj separatistov z DNR a LNR alebo iba oficiálnych členov ruskej armády? Počítajú aj s podpornými jednotkami alebo iba s členmi taktických práporových skupín?

Vojenský analytik Michael Kofman vysvetľuje: „Prvým problémom je zistiť silu počiatočných ruských síl. Ako sme sa dozvedeli, priemerná veľkosť BTG (práporovej taktickej skupiny) pravdepodobne nebola 800 alebo 750, ale bližšie k 600. Nie všetky jednotky boli nasadené ako BTG, ale hlavná manévrovacia sila bola možno 80- až 90-tisíc (vojakov).“

Podľa Kofmana tieto počty nezahŕňajú jednotky proruských separatistov ani Rosgvardije, ktorá na Ukrajine nasadila 20- až 25-tisíc mužov.

„Existujú aj iné typy strát, zajatí, nezvestní, vojaka možno stiahnuť z línie pre choroby alebo zranenia nesúvisiace s bojom atď. To by mohlo ešte viac zväčšiť rozdiel medzi celkovými stratami, ktoré zhoršujú efektivitu jednotky, a tými padlými.“

Kofman odhaduje, že pri nízkej dostupnosti poľných nemocníc je podiel padlých oproti raneným na ruskej strane vyšší než v západných armádach. Tie v asymetrických konfliktoch posledných desaťročí už dávno nezodpovedali poučkovým trom raneným na jedného padlého, ale skôr pomeru 1 : 5 či dokonca 1 : 10 v Afganistane. Kofman preto počíta, že podiel padlých a ranených by sa mohol pohybovať okolo 1 : 3,5. „Napríklad 10 000 padlých by viedlo k 35 000 raneným a celkovo 45 000 obetiam,“ vysvetľuje. Ruský pomer padlých a ranených by sa tak podobal pomeru amerických strát v Kórejskej vojne.

„Ako jeden z možných údajových bodov čísla (ruskej) 1. gardovej tankovej armády do 15. marca zverejnené Ukrajinou môžu byť pravé. Uvádzajú 61 padlých, 209 ranených, 44 nezvestných a 96 zajatých. Je to počas obdobia vysokých ruských strát vo vojne. To je 3,4 ranených na padlého a 5,7 celkovo.“

Vychádzajúc z týchto čísel Kofman odhaduje počet padlých na ruskej strane k 16. máju na 10- až 12-tisíc padlých a 35- až 42-tisíc ranených.

Vojenský analytik Matej R. Riško pre Postoj povedal, že ruské počty padlých by mohli byť aj vyššie, než sa nazdáva Kofman. Rusi tak mohli stratiť okolo 15-tisíc padlých, pričom Ukrajinci môžu mať oproti Rusom asi polovičné počty padlých. V prípade ranených sa však počty nebudú tak silno líšiť, keďže Rusi majú asi dvoch ranených na jedného padlého, zatiaľ čo Ukrajinci asi 3,5, keďže majú lepšie poľné zdravotníctvo.

Reálne dochádzalo aj k tomu, že Rusi svojich ranených strieľali, hovorí Riško. Nie bežných vojakov, ale „ruskí dôstojníci strieľali zranených separatistov, aby nezaťažovali jednotku. Využívajú ich doslovne ako kanónenfutr“, opisuje praktiky ruskej armády.

Menej ranených?

Bývalý izraelský vojak Tomáš Alner, s ktorým robil Postoj rozhovor v polovici apríla, ruské straty po necelých dvoch mesiacoch vojny odhadoval na asi 15-tisíc padlých. „Ak v inej vojne pripadá jeden mŕtvy na troch zranených, resp. tri a pol zraneného, tu to neplatí, ten pomer je možno jeden mŕtvy k dva a pol zraneným.“

„Rusi často nechajú zraneného zomrieť, nebudú ho nutne ošetrovať, pretože im chýba aj zázemie v podobe zdravotníckeho personálu,“ pokračoval. „To nie je americká armáda, ktorá za každú cenu pošle desať vrtuľníkov, aby odviezla mŕtvych a zranených.“

Pri novších odhadoch treba zohľadniť aj ruský ústup zo severného frontu. Odkedy väčšina bojových operácií prebieha na Donbase a južnej Ukrajine, ruské problémy s logistikou a zdravotnou starostlivosťou trochu poklesli.

Alnerov odhad vtedy zodpovedal asi 75 percentám údajov, ktoré šírili Ukrajinci. Tí vtedy tvrdili, že Rusi zaznamenali už okolo 20-tisíc padlých. Vychádzajúc z tohto predpokladu by dnes ruské straty dosahovali 75 percent z 29 200, čiže 21 900 padlých.

Započítať musíme aj oficiálne nezvestných, ktorých veľká časť už nemusí byť nažive. Niektorí pozorovatelia sa už dlhšie nazdávajú, že nie vždy sa ruskí velitelia unúvajú hlásiť svoje straty a vedú časť padlých ako nezvestných. Nezvestní sú v každej vojne, môže ísť o vojakov, ktorí padli do zajatia, dezertovali alebo proste stratili kontakt so svojou jednotkou a zablúdili. V mnohých prípadoch však ide o vojakov, ktorí padli na neznámom mieste.

Inzercia

Napríklad britské odhady strát v prvej svetovej vojne z roku 1931 ich stanovili na 876 084 osôb, čo zahŕňalo 418 361 padlých, 167 172 vojakov, ktorí neskôr podľahli zraneniam, 113 173 zomrelých na chorobu alebo zranenie (pri nehodách), 16 332 zomrelých počas vojnového zajatia a 161 046 nezvestných, ktorí boli pravdepodobne mŕtvi.

Počet nenájdených padlých tak dosahoval takmer 40 percent identifikovaných padlých a takmer pätinu celkových ľudských strát na životoch na britskej strane.

Málo vojakov v každom vozidle

Jedným zo spôsobov, ako odhadnúť počet, je spočítať straty techniky a na základe nich odhadnúť straty v dotyčných jednotkách.

Tieto odhady však nie sú také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať. Analytik Rob Lee vysvetľuje: „Jeden dôvod rozdielov v odhadoch počtov obetí súvisí s tým, ako počítate zničené ruské BTR alebo BVP. Ak počítate každé ako plné, budete mať vyšší odhad, ale vieme, že mnohé BVP/BTR mali iba 3-4 členov posádky a mnohé boli zničené po tom, čo boli opustené.“

Realisticky mohli Rusi stratiť na každé BVP len dvoch vojakov oproti ôsmim, ak by všetky boli zničené pri plnom obsadení. Vychádzajúc z týchto poznatkov sa Lee nazdáva, že Kofmanov odhad 10- až 12-tisíc padlých na ruskej strane do 16. mája môže byť realistický.

Čo vieme o Ukrajincoch?

Pozícia obrancu znevýhodňuje. Na druhej strane Ukrajinci pri svojich protiofenzívach zaznamenávajú podobné ťažkosti ako Rusi. Otázne však je, o koľko nižšie straty Ukrajincov sú. Podľa rôznych odhadov sa môžu pohybovať okolo polovice ruských strát.

Tu sa však aj presúva rovnováha v prospech Rusov, ktorí sa pomaly prispôsobili a robia menej chýb než v počiatočných týždňoch invázie. Na druhej strane sa Ukrajina zatiaľ z vlastných chýb nepoučila a opakuje svoje chyby, napríklad rozmiestňovanie svojich jednotiek vo vojenských budovách, ktoré sú Rusom dlho známe. Pri ruských náletoch, raketových a delostreleckých útokoch tak podľa rôznych odhadov už stratila okolo tisícky vojakov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Ukrajina v súčasnosti stráca 50 až 100 vojakov denne. Vzhľadom na útlm vojnových operácií na prelome apríla a mája počas ruských príprav ofenzívy v Donbase sa môžeme nazdávať, že ukrajinské straty sú dnes vyššie, než boli pred niekoľkými týždňami. Zohľadniť musíme aj fakt, že Zelenského čísla môžu byť podhodnotené, či už ako súčasť informačnej vojny, alebo preto, že ukrajinské velenie by mohlo svoje straty podhodnocovať.

Ak teda Zelenskyj hovorí o stratách od 50 do 100 padlých denne, možno preto vychádzať z toho, že ukrajinské straty v skutočnosti budú skôr na hornom konci tohto spektra. Čisto aritmeticky by tak Ukrajina za tri mesiace mohla stratiť 9000 vojakov, realistické sú však vzhľadom na nižšiu intenzitu bojov a nižšiu efektivitu ruských síl v počiatočných dňoch a týždňoch invázie skôr trochu nižšie čísla.

Význam delostrelectva

Aj keď sa vo verejnosti vyzdvihuje najmä význam dronov a protitankových riadených striel, podľa odborníkov na bojisku v skutočnosti väčšinu úmrtí nespôsobujú supermoderné Javeliny alebo NLAWy, ale tradičné delostrelectvo.

Podobne ako v prvej či druhej svetovej vojne, aj na Ukrajine zrejme vyše dvoch tretín všetkých strát zavinili delostrelci a význam dronov často nespočíva ani tak v samotnom ničení vojenských cieľov, ale v presnom navádzaní omnoho väčšej palebnej sily moderných húfnic.

Rusov nesmieme podceniť

Po neúspechu ruských síl v počiatočných týždňoch Rusi ukazujú náznaky, že sa zo svojich chýb poučili alebo aspoň sa z nich učiť začínajú. O pár rokov by preto ruská armáda napriek stratám vojakov aj techniky mohla byť omnoho nebezpečnejším súperom.

Príklady rôznych armád ukazujú, že vybudovať novú bojaschopnú armádu ide pomerne rýchlo, ak je dotyčný štát ochotný tomuto úsiliu venovať dostatočné množstvo zdrojov a poopraviť chyby z minulosti.

Prusko to dokázalo po porážke vo vojne proti Napoleonovi 1806/1807 a už v roku 1813 dokázalo mobilizovať novú modernú armádu, ktorá v bitkách pri Lipsku a neskôr pri Waterloo pomohla zlomiť Napoleonovi väz.

Rovnako aj Nemecko stotisícovú armádu Weimarskej republiky v priebehu ani nie siedmich rokov transformovalo v bojovú silu, ktorá ovládla väčšinu Európy, a Američania po porážke vo Vietname zreformovali US Army na špičkovú profesionálnu armádu.

A napokon aj Ukrajina dokázala od roku 2014 bleskovým tempom vybudovať armádu, ktorá dnes ubránila Kyjev aj Charkiv, čo na začiatku vojny nečakal takmer nikto. Aj ruská armáda nepochybne z tejto vojny vzíde z mnohými ponaučeniami a obnova jej bojaschopnosti bude pre Kremeľ prioritou.

Zároveň ruská propaganda stále ďalej vykresľuje Západ ako hlavného vinníka ruského neúspechu na Ukrajine, štátne médiá simulujú jadrové útoky na Veľkú Britániu a hovoria o nukleárnom tornáde.

Dokonca aj bývalý riaditeľ moskovského centra Carnegie Dmitri Trenin, ktorý bol považovaný za moderátny či dokonca prozápadný hlas, sa pridal na stranu hlasov podporujúcich inváziu na Ukrajinu ako súčasť akéhosi epického zápasu so Západom a dnes fabuluje o Donbase a „Novorusku“.

Prinajmenšom v jednej otázke však má Trenin pravdu: aj ak sa vojna skončí, návrat k statusu quo ante bellum je nemožný. Kým totiž v Kremli sedí Putin, Rusko bude bezpečnostnou hrozbou. A konsolidácia ruskej politickej elity v boji proti Západu naznačuje, že ani po jeho páde sa na tom veľa nezmení.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.