Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
24. máj 2022

Túžba po inej ekonomickej politike

Stabilná mena, vyrovnaný rozpočet či dane, ktoré neodrádzajú od aktivity

Naozaj to znamená chcieť priveľa?

Stabilná mena, vyrovnaný rozpočet či dane, ktoré neodrádzajú od aktivity

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) počas 80. rokovania vlády SR 18. mája 2022 v Bratislave. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Žijeme v dobe, keď jedna kríza strieda druhú. Súčasná vláda bola v roku 2020 zvolená voličmi so špeciálnou politickou objednávkou, aby poupratovala po dvanástich rokoch vlád skompromitovanej strany Smer.

Len čo sa však koalícia tvorená stranami OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dostala ku kormidlu, loď našej republiky vplávala do búrkového pásma: pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine a teraz vysoká inflácia… Všetko sú to úlohy nad rámec pôvodného politického poverenia zo strany voličov, ktoré nikto počas volebnej kampane nemohol predvídať.

Je to prostredie, ktoré si na prvý pohľad pýta rôzne záchranné balíčky a projekty: plán obnovy, teraz protiinflačný či prorodinný balíček, a keď Ukrajinci vyhrajú svoju vojnu za nezávislosť, zrejme bude potrebné, aby im EÚ i členské štáty pomohli postaviť na nohy krajinu spustošenú ruskou armádou.

No tento zdanlivo trvalý politický výnimočný stav by nemal odpútavať našu pozornosť od niekoľkých základných cieľov zdravej ekonomickej politiky, ktoré by pre loď našej republiky naďalej mali slúžiť ako vodiace hviezdy na nočnej oblohe:

– Stabilná a bezpečná mena, ktorá spotrebiteľom zabezpečuje predvídateľné ceny, kým podnikateľom či investorom umožňuje plánovanie dlhodobých projektov.

– Vyrovnaný alebo mierne prebytkový rozpočet a také hospodárenie s verejnými financiami, ktoré smeruje k postupnému znižovaniu verejného dlhu v rastových časoch, aby mal štát dostatočný priestor požičiavať si v časoch kríz.

– Daňový systém, ktorý jednotlivcov a firmy neodrádza od hospodárskej aktivity.

– Verejné výdavky zacielené zvlášť na obnovu a budovanie verejnej infraštruktúry, nie prejedené vo forme dávok či subvencií, a k tomu sociálny systém, ktorý naozaj slúži núdznym a nie je len nástrojom pre politikov na kupovanie si veľkých voličských skupín…

Tieto body nie sú samoúčelné. Dohromady vytvárajú prostredie, ktoré praje ekonomickej aktivite, hospodárskemu rastu a zvyšovaniu životnej úrovne ľudí.

A nie je pravda, že vláda má v súčasnosti právo stratiť ich zo zreteľa, lebo sa musí sústrediť na akútne problémy. Čas krízy je v skutočnosti vhodným obdobím porobiť reformy, ktoré krajinu spravia konkurencieschopnejšou a lepšie vybavenou ťažiť z konjunktúry, až sa vráti.

Inzercia

Cez tieto body zároveň získame inú perspektívu na našu debatu o ekonomických problémoch. Najzásadnejšou chlebovou témou týchto dní je inflácia. Ľudí trápia rastúce ceny v obchodoch a stúpa tlak, aby s tým vláda niečo urobila.

No to je snaha riešiť fiškálnymi prostriedkami následky javu, ktorého príčiny ležia v oblasti monetárnej politiky. Inak povedané, vláda môže poskytnúť nejaké formy pomoci skupinám občanov, ktoré sú najviac ohrozené zdražovaním, ale za cenovú stabilitu v eurozóne je zodpovedná Európska centrálna banka (ECB). Jej šéfka Christine Lagardová sa konečne ozvala a oznámila, že v lete sa pomaly začnú dvíhať úrokové sadzby z dnešných záporných hodnôt práve s cieľom stlmiť vysokú infláciu.

Práve včera navštívil Slovensko na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika s prednáškou nemecký profesor ekonómie Gunther Schnabl (rozhovor s ním zverejníme čoskoro), ktorý dlhodobo kritizuje uvoľnenú monetárnu politiku Európskej centrálnej banky. A vidí v nej pôvodcu mnohých neblahých javov, ktoré verejnosť i politici často vnímajú izolovane, ako napríklad astronomického nárastu cien bývania vo veľkomestách či rastúcej majetkovej nerovnosti.

Mnohé tieto problémy radikalizujú spoločnosť a vytvárajú dopyt po väčšom prerozdeľovaní, namiesto toho, aby sa riešili reštriktívnejšou politikou zo strany ECB. Schnabl dokonca hovorí o neblahých dosahoch uvoľnenej monetárnej politiky Európskej centrálnej banky a ďalších centrálnych bánk na demografiu či na generačný konflikt medzi staršou a mladšou generáciou…

Súčasné obdobie rýchlo sa striedajúcich globálnych výziev by pozornosť verejnosti malo upriamiť aj na hospodárenie vlády s verejnými financiami u nás. Pred rokom 2020 sa verejný dlh Slovenska postupne mierne znižoval, až v roku 2019 dosiahol 48 percent HDP. V roku 2020 vystrelil na skoro 60 percent a v roku 2021 presiahol 63 percent HDP.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na svojom Facebooku zverejnila, že aj keď očakáva postupné znižovanie dlhu opäť pod hranicu 50 percent, o niekoľko rokov si starnutie obyvateľstva opäť vynúti jeho rast. Priestor na rozdávanie preto nie je veľký.

Na porovnanie, Česi dokázali pred pandémiou svoj verejný dlh znížiť na 30 percent HDP. V roku 2020 im v dôsledku pandémie narástol na necelých 38 a v roku 2021 na 42 percent HDP. Ukazuje to, aké výhodné je mať v ťažkých časoch vankúš v podobe nízkeho zadlženia. Verejný dlh ČR je aj po pandémii nižší, než bol v prípade SR pred pandémiou.

Je stred volebného obdobia a politická debata o ekonomických otázkach sa u nás takmer úplne zredukovala na prerozdeľovacie boje. Namiesto toho by sme sa mali sústrediť na diskusiu o ekonomickom prostredí, ktoré najviac praje rastu a zvyšovaniu životnej úrovne.

Iste, čoskoro tú máme ďalšiu volebnú kampaň a politici sa nachádzajú pod tlakom, aby rozdávali. Za takej situácie to musia byť voliči, kto nestratí zo zreteľa vodiace hviezdy zdravej ekonomickej politiky, a budú v tomto zmysle tlačiť na vládu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.