Aktuálne 21. máj 2022

Vojna Ukrajina sa musí stať členom EÚ, alternatíva podľa Zelenského neexistuje

Postoj
Postoj

Macron načrtol vytvorenie širšieho spoločenstva štátov okolo Únie, ktorého členom by sa mohli stať Ukrajina, Moldavsko i Gruzínsko.

Macron načrtol vytvorenie širšieho spoločenstva štátov okolo Únie, ktorého členom by sa mohli stať Ukrajina, Moldavsko i Gruzínsko.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Postoj

Ukrajina sa musí stať členom EÚ, alternatíva podľa Zelenského neexistuje
Volodymyr Zelenskyj. Foto – twitter.com/ZelenskyyUa

To najdôležitejšie:

  • Rusi odpratali trosky mariupolského divadla spolu s civilnými obeťami náletu.
  • Rusko zakázalo vstup na svoje územie viac ako 900 Američanom vrátane Bidena.
  • USA by mali v dohľadnom čase ponechať v Európe 100-tisíc vojakov.

Dianie sledujeme online:

22.00 Ukrajina exhumovala telá Rusov, vrátane vysokopostaveného ruského dôstojníka, z hrobov vykopaných miestnymi obyvateľmi v Charkovskej oblasti. 

Ukrajinskí predstavitelia vybrali telá najmenej šiestich príslušníkov ruskej armády, vrátane podplukovníka, pochovaných miestnymi obyvateľmi v uvedenej oblasti, informoval na Facebooku v sobotu predstaviteľ oblastnej polície Serhij Bolvinov.

Telá boli uložené do hrobov a označené len ručne vyrobenými krížmi, napísal Bolvinov. Miestni obyvatelia ich pochovali z úcty k náboženstvu, dodal.

Polícia odkryla hroby v obci Zoločiv, „aby identifikovala pochovaných a prepravila ich v súlade s medzinárodnými postupmi“, vysvetlil Bolvinov.

Ukrajinci už od prvých dní ruskej invázie vravia, že ruská armáda necháva obrovské počty svojich padlých vojakov opustených a nepochovaných.

Rusko mlčí o počtoch svojich vojakov zabitých v bojoch na Ukrajine, pričom naposledy zverejnilo takýto údaj v marci – údajne ich padlo 1 300. Spojené štáty, Ukrajina a NATO odhadujú, že straty ruských vojakov sú oveľa vyššie.

CNN nemá možnosť nezávisle overiť tento počet obetí konfliktu, ktorý trvá takmer tri mesiace.

Už po mesiaci invázie Ruska poradca ukrajinského ministerstva vnútra Viktor Andrusiv pre CNN povedal, že „problém s ruskými telami je naozaj obrovský. Sú ich tisíce“.

Andrusiv v marci vyhlásil, že tento problém sa ešte zhorší, pretože nastalo oteplenie. „Naozaj neviem, čo budeme nasledujúce týždne robiť s ich telami,“ dodal Andrusiv. (tasr)


21.37 Moskva zvažuje výmenu bojovníkov zajatých v oceliarňach Azovstaľ v Mariupole, vyhlásil ruský zákonodarca Leonid Sluckij.

Ruský odborník na zahraničnú politiku Sluckij povedal, že prebieha diskusia o prípadnej výmene ukrajinských bojovníkov zajatých v Azovstali za proruského ukrajinského politika Viktora Medvedčuka. „Preskúmame túto možnosť výmeny Medvedčuka za bojovníkov z pluku Azov,“ vyhlásil Sluckij podľa agentúry Interfax.

Jeho tvrdenie je rovnaké, aké pred niekoľkými týždňami o Medvedčukovi vyslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Medvedčuka zatkli Ukrajinci v polovici apríla a obvinili ho z vlastizrady a zo sprenevery. Pokladajú ho za najbližšieho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine. (tasr)


20.35 Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba na Twitteri jasne naformuloval cieľ: „Ukrajina musí vyhrať.“ Pripomenul, že jasné ciele zľahčujú spôsoby, ako ich dosiahnuť. 


19.02 Ukrajina sa musí stať plnohodnotným členom Európskej únie a nepotrebuje žiadne alternatívy v podobe „európskeho politického spoločenstva“, ktoré navrhuje Francúzsko. V sobotu v Kyjeve to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii s portugalským premiérom Antóniom Costom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň načrtol vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie, ktorého členom by sa mohli stať Ukrajina, Moldavsko i Gruzínsko. Podľa jeho slov je naliehavou záležitosťou, aby mali tieto štáty svoje miesto vnútri Európy. Do radov tohto spoločenstva by mohlo zavítať napríklad aj Spojené kráľovstvo, dodal.

„Nepotrebujeme žiadne alternatívy k žiadosti Ukrajiny o členstvo v Európskej únii, nepotrebujeme takéto kompromisy,“ povedal Zelenskyj.

Macron tvrdí, že môže trvať celé „desaťročia“, kým sa Ukrajina stane členom EÚ. Ukrajina by totiž pred prijatím do EÚ musela spĺňať prísne kritériá v oblasti správy vecí verejných, boja proti korupcii či uplatňovania zásad právneho štátu.

Zelenskyj však v sobotu trval na tom, že Ukrajine by malo byť umožnené začať proces smerujúci k plnohodnotnému členstvu v EÚ. „Verte mi, nebude to kompromis pre Ukrajinu v Európe, bude to ďalší kompromis medzi Európou a Ruskom. Som si tým úplne istý,“ pokračoval Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta ide o „politický a diplomatický tlak ruských predstaviteľov a lobistov na rozhodnutie určitej európskej krajiny, či podporiť Ukrajinu alebo nie“.

Európska rada preskúma ukrajinskú žiadosť o členstvo v EÚ na svojom júnovom zasadnutí. Do úvahy podľa Macrona zoberie názor Európskej komisie a bude sa riadiť „duchom vyjadreným na summite vo Versailles všetkými členskými štátmi, ktoré vyhlásili, že Ukrajina je súčasťou európskej rodiny“.

Litovský prezident Gitanas Nauséda a britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová Macronov nápad na vytvorenie „európskeho politického spoločenstva“ nepodporili. (tasr)


17.28 Vo vojne na Ukrajine zohrávajú kľúčovú úlohu bezpilotné lietadlá, tvrdia Briti. Obe strany o ne vo veľkom množstve prichádzajú.

Rusko sa na Ukrajine snaží zaviesť taktiku, akú využívalo aj pri bojových operáciách v Sýrii. Ide o nasadenie bezpilotných lietadiel na identifikáciu cieľov, ktoré následne zasiahne letectvo či delostrelectvo, píše britský rezort obrany.

Ruskí piloti sa pre obavy z ukrajinských raketových systémov alebo protivzdušnej obrany vo väčšine prípadov vyhýbajú misiám v ukrajinskom vzdušnom priestore, vysvetľuje britské ministerstvo obrany.

Pre ruskú armádu bude prieskum ukrajinského územia čoraz zložitejší, ak bude aj naďalej prichádzať o svoje bezpilotné lietadlá, uzavrel rezort. (tasr)


17.06 Ukrajina upozorňuje na riziko leteckých útokov z Bieloruska, ktoré sa zatiaľ do vojny na Ukrajine oficiálne nezapojilo. V sobotu to v správe o vývoji situácie v krajine uviedol ukrajinský generálny štáb, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Moskva svoje útoky naďalej sústreďuje na východ Ukrajiny, kde ukrajinská armáda nedávno odrazila 11 útokov, uviedol generálny štáb. Lode ruského námorníctva sa presúvajú do Čierneho a Azovského mora na bojové a prieskumné operácie, píše sa v správe.

Ruskí vojaci bránia civilistom prejsť z Chersonskej oblasti na územie kontrolované Ukrajinou. Moskva taktiež blokuje nové humanitárne koridory, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Rusko tvrdí, že zničilo „veľkú zásielku zbraní a vojenského vybavenia“ dodanú Spojenými štátmi a európskymi krajinami neďaleko železničnej stanice v meste Malyn v Žytomyrskej oblasti, ležiacej východne od Kyjeva.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že z lodí v Čiernom mori odpálilo rakety na ukrajinské ciele. Ruské rakety a delostrelectvo zasiahli aj vojenský výcvikový tábor neďaleko Odesy. (tasr)


16.33 Americký prezident Joe Biden podpísal v sobotu v Soule návrh zákona o balíku pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. 

Biden balík finančnej pomoci podpísal v čase svojej prvej prezidentskej návštevy v Ázii. Washington mu príslušný dokument na podpis zaslal do Južnej Kórey letecky.

Balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40 miliárd dolárov schválil vo štvrtok (19. mája) Senát amerického Kongresu týždeň po tom, ako ho v hlasovaní odobrila americká Snemovňa reprezentantov.

Šesť miliárd dolárov z balíka pre Kyjev je vyčlenených na obrnené vozidlá a protivzdušnú obranu.

Prijatie balíka finančnej pomoci prišlo po upozornení zo strany Bidena, že doterajšia pomoc Kyjevu na odrazenie ruskej vojenskej invázie sa pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní vyčerpá.

Americký prezident pôvodne požiadal Kongres o schválenie ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, no zákonodarcovia sa rozhodli balík navýšiť.

Biden vo štvrtok odletel do Ázie ešte predtým, ako Senát odobril príslušný návrh zákona, píše stanica CNN. Prezident počas svojej cesty navštívi Južnú Kóreu a Japonsko. (tasr)


15.31 Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Andrij Deščycia sa v mene svojej krajiny poďakoval Poľsku za prijatie miliónov ukrajinských utečencov. Takisto vyjadril presvedčenie, že Európska únia čoskoro uvoľní miliardy eur pre Poľsko, aby náklady za pomoc Ukrajine neniesol poľský ľud.

„Som znepokojený, pretože neviem, kde sú hranice tejto pohostinnosti, pohostinnosti Poliakov,“ povedal Deščycia v piatkovom rozhovore pre AP.

Počas troch mesiacov, odkedy Ukrajinci začali prichádzať do Poľska, podľa neho v tejto krajine nenastali žiadne prejavy napätia v spoločnosti. Vyjadril však obavy, že v budúcnosti sa vzhľadom na rozsah pomoci, ktorú Poľsko poskytuje, môžu objaviť.

Poľská vláda Ukrajincom poskytuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a ďalšie služby, píše AP. Viac ako 80 percent z nich žije v domovoch Poliakov. Veľvyslanec pripomenul snahy Ruska šíriť dezinformácie, podľa ktorých je Ukrajincom v Poľsku poskytovaná lepšia starostlivosť než Poliakom.

Riešením by podľa Deščyciu mohlo byť uvoľnenie miliárd eur z európskeho fondu obnovy určeného na zotavenie sa z pandémie koronavírusu. To by podľa jeho slov takisto pomohlo predísť frustrácii Ukrajincov v Poľsku a ich následnému odchodu do ďalších krajín EÚ.

EÚ zablokovala uvoľnenie prostriedkov z fondu na zotavenie sa z pandémie určených pre Poľsko z dôvodu sporu o zmeny v súdnictve v tejto krajine, pripomína AP. Ide o sporné justičné reformy, ktoré podľa EÚ oslabujú nezávislosť tamojšieho súdnictva.

Deščycia podľa svojich slov chce, aby sa obe strany usilovali o kompromis. Zároveň vyzval Poľsko a EÚ, aby vyvíjali úsilie na jeho dosiahnutie.

Veľvyslanec odhaduje, že v Poľsku sú v súčasnosti tri až štyri milióny Ukrajincov. Približne 1,5 milióna z nich v tejto krajine pracovalo, študovalo alebo sa zdržiavalo už predtým, ako Rusko 24. februára začalo inváziu na Ukrajinu.

Poľská pohraničná stráž uvádza, že do krajiny od začiatku invázie prišlo z Ukrajiny približne 3,5 milióna ľudí, ktorých veľká časť v Poľsku zostáva. (tasr)


14.43 Rusko zakázalo vstup na svoje územie viac ako 900 Američanom vrátane prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena či riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa.

Vplyv tohto opatrenia bude z prevažnej časti symbolický, no ide o ďalšiu známku zhoršovania vzťahov Ruska a Spojených štátov od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu z 24. februára, konštatuje Reuters.

Zákaz cestovania celkovo 963 občanov USA do Ruska oznámili krátko po tom, ako americký prezident Biden podpísal zákon o poskytnutí vojenskej, ekonomickej a ďalšej pomoci Ukrajine za takmer 40 miliárd dolárov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení na svojej webovej stránke uviedlo, že čierna listina je reakciou na sankcie a nepriateľské kroky Washingtonu voči Moskve. (tasr)


12.45 Vojnové zločiny na Ukrajine budú trestne stíhané a zverstvá spáchané počas ruskej invázie „nezostanú nepotrestané“, vyhlásil eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders. Pre talianske noviny La Stampa povedal, že vojnové zločiny na Ukrajine vyšetruje 11 členských štátov EÚ, pričom dosiaľ identifikovali viac než 600 podozrivých osôb.

Vyšetrovania prebiehajú na Ukrajine, no aj v rôznych iných európskych krajinách pomocou výpovedí ľudí, ktorí utiekli pred násilím a bojmi, uviedol Reynders. Eurokomisár zároveň upozornil, že dôkazy o vojnových zločinoch sa musia zhromažďovať správne, pretože by bolo „pohromou“, ak by sa medzi ne dostali falošné informácie. (tasr)


11.42 Rusko tvrdí, že jeho ozbrojené sily zničili pri raketovom útoku na severozápade Ukrajiny veľkú dodávku zbraní poskytnutých Západom. Oznámilo to v sobotu ruské ministerstvo obrany.

Ruský rezort uviedol, že strely dlhého doletu Kalibr odpálené z mora zničili „veľkú zásielku zbraní a vojenského vybavenia“ dodanú Spojenými štátmi a európskymi krajinami neďaleko železničnej stanice v meste Malyn v Žytomyrskej oblasti, ležiacej východne od Kyjeva.

Podľa ministerstva boli tieto zbrane určené pre ukrajinské sily v regióne Donbas na východe krajiny, ktorého časť od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti a ktorý je v súčasnosti miestom ťažkých bojov.

Ruské sily podľa najnovšej situačnej správy útočili aj na výcvikovú základňu ukrajinských špeciálnych jednotiek, ako aj sklady paliva neďaleko juhoukrajinského prístavného mesta Odesa, informuje BBC s pripomenutím, že tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. (afp, bbc, tasr)


11.04 Vojnu na Ukrajine možno ukončiť len prostredníctvom diplomacie, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyjadril sa v čase uviaznutých rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou, informuje agentúra AFP.

Vojna „bude krvavá, bude sa bojovať, ale definitívne sa skončí len prostredníctvom diplomacie“, povedal Zelenskyj pre ukrajinskú televíziu.

„Sú veci, ktoré možno dosiahnuť iba za rokovacím stolom,“ zdôraznil prezident. „Chceme, aby sa všetko vrátilo (tam, ako to bolo predtým)..., ale Rusko to nechce,“ dodal.

Hlavný vyjednávač Kyjeva Mychajlo Podoľak v utorok uviedol, že rozhovory s Moskvou sú „pozastavené“. Hovorca Kremľa deň nato obvinil predstaviteľov v Kyjeve, že nechcú v rozhovoroch o ukončení bojov pokračovať.

V predošlých fázach vojny rokovali predstavitelia oboch strán pravidelne, no bez zásadných výsledkov, pripomína AFP. Posledné rozhovory sa podľa ruských tlačových agentúr konali 22. apríla. (tasr)

Vladimir Putin a Volodymyr Zelenskyj. Foto - TASR/AP


9.38 Sídlo mníšskeho rádu pavlínov v Mariupole skonfiškovali Rusi a premenili ho na sídlo mestskej správy „Doneckej ľudovej republiky“. 

Pomocný biskup Charkovsko-záporožskej diecézy Jan Sobiło potvrdil, že kláštor využívajú okupanti. „Zobrali všetko, čo tam bolo, aj kalichy,“ uviedol miestny farár Tomaszewski, ktorý zároveň prosil o modlitby za „naše krásne mesto, za jeho obrancov a za nás“.

Kňaz súčasne uviedol, že Rusi urobili všetko pre to, aby vyhnali rehoľníkov z mesta. Pripomenul tiež, že kláštor je momentálne „znesvätený“. (kathpress)


7.41 USA by mali v dohľadnom čase ponechať v Európe 100-tisíc vojakov. Ak by však došlo k eskalácii napätia zo strany Ruska a prípadného ohrozenia Švédska, Fínska či členských krajín NATO, mohli by tento počet ešte zvýšiť. Uvádzajú to viacerí nemenovaní americkí predstavitelia oboznámení so situáciou.

Spojené štáty by zároveň mohli v Európe zriadiť ďalšie vojenské základne, ak by došlo k zhoršeniu bezpečnostnej situácie.

Zdroje CNN uvádzajú, že o týchto možnostiach sa diskutuje v nadväznosti na štvrtkové rokovanie Vojenského výboru NATO, najvyššieho vojenského orgánu Aliancie, zloženého z náčelníkov generálnych štábov členských štátov. Na tomto zasadnutí sa predkladali odporúčania pre júnové stretnutie ministrov obrany krajín NATO. Koncom mája sa zároveň v Madride uskutoční aj summit NATO, na ktorom sa má zúčastniť aj americký prezident Joe Biden.

USA po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zvýšili počet svojich vojakov nasadených do európskych krajín z približne 60-tisíc na zhruba 100-tisíc. Vojakmi, zbraňami a vojenskou technikou pritom posilnili najmä krajiny ležiace na tzv. východnom krídle Aliancie. USA zároveň prispeli tisíckami svojich vojakov aj do tzv. síl rýchlej reakcie NATO, ktoré boli po začiatku ruskej invázie vôbec prvýkrát uvedené do pohotovosti a čiastočne aj nasadené. (tasr)

Foto – TASR/AP


7.29 Rusko by malo byť finančne zodpovedné za škody na Ukrajine, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore k národu.

Ako uviedol, len v piatok Rusi odpálenou raketou zničili kultúrne centrum v meste Lozova na severovýchode Charkovskej oblasti. Ďalšie raketové útoky zaznamenali aj v mestách Odesa, Poltava a Žytomyr.

Na východe Donbasu podľa prezidenta ruské jednotky premenili mestá Rubižne a Volnovacha na ruiny a o to isté sa pokúšajú aj v meste Severodoneck.

Zelenskyj povedal, že Rusko by malo zaplatiť za každý dom, školu, nemocnicu a podnik, ktorý zničí. Vyjadril presvedčenie, že by sa mal vytvoriť právny mechanizmus, prostredníctvom ktorého by každý, kto utrpel škody v dôsledku ruských akcií, mohol byť odškodnený. (tasr)


7.01 Rusko zaradilo na zoznam zahraničných agentov dvojicu kritikov Kremľa – šachového veľmajstra Garriho Kasparova a bývalého ropného magnáta Michaila Chodorkovského.

Označenie „zahraničný agent“ udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť tohto zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na konkrétnych novinárov, aktivistov a ďalších jednotlivcov. Označenie vyvoláva konotácie z čias studenej vojny.

Ruské ministerstvo spravodlivosti na svojej webstránke uvádza, že finančné prostriedky Chodorkovského aj Kasparova pochádzajú z Ukrajiny. Pri Kasparovovi sa ako zdroj jeho financií spomína aj nezisková Nadácia pre ľudské práva (HRF), ktorej v súčasnosti predsedá. (tasr)


6.20 „Teraz sa už nikdy nedozvieme, koľko civilistov z Mariupolu v divadle ruská bomba naozaj zabila,“ povedal pre agentúru Unian poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko. Ruské jednotky totiž začali odpratávať trosky divadla v Mariupole.

Podľa Andriuščenka boli mŕtvi pochovaní bez mien, iba s číslami v hromadnom hrobe. Poradca podľa Unianu už na konci apríla uviedol, že ruské jednotky odpratávajú trosky zdevastovaného divadla a tela balia do plastových vriec. Teraz podľa neho prácu dokončili.

Pri marcovom ruskom útoku na divadlo v Mariupole zahynulo takmer 600 ľudí, vyplynulo z výsledkov zisťovania agentúry AP. (denník n, čtk, unian)

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0