Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. máj 2022

Protiinflačný balíček

Iné krajiny už svojim občanom pomáhajú, Slovensko sa háda

Zažívame najvyššiu infláciu od konca 90. rokov. No vláda sa stále nevie dohodnúť na tom, ako pomôcť obyvateľom.

Iné krajiny už svojim občanom pomáhajú, Slovensko sa háda

FOTO TASR – Jakub Kotian

Ceny rastú rekordnou rýchlosťou. Iba oproti minulému roku vzrástli v apríli o takmer 11 percent. Najviac sa o tento rast zaslúžili hotely a reštaurácie, náklady na bývanie a energie a potraviny.

No aj napriek tomu, že inflácia sa rozbehla na začiatku roka a mnohým domácnostiam už spôsobuje vážne problémy, vláda zatiaľ neprijala žiadne opatrenia.

Niežeby nič nepripravovala, všetko však stojí a padá na dohode v koalícii. No a tá sa zdá byť, podobne ako v mnohých iných prípadoch, nedosiahnuteľná. To stojí v ostrom kontraste s väčšinou európskych krajín, ktoré na infláciu reagovali už pred mesiacmi.

Najnovšie by mal byť protiinflačný balíček – či pomoc rodinám, ako návrhu hovorí Igor Matovič – schválený v stredu na vláde a vo štvrtok by mal v zrýchlenom konaní prejsť parlamentom. Aj necelý deň pred rokovaním vlády však vyzerá byť dohoda v nedohľadne. SaS až dnes zverejnila svoj vlastný návrh.

Špecifikum Slovenska je, že samotný protiinflačný balíček je v skutočnosti balíček prorodinných opatrení, ktoré Matovič predstavil ešte koncom minulého roka v rámci svojej daňovo-odvodovej revolúcie.

O tom, že vyššia štátna podpora rodín je potrebná, nie je pochýb, ale inflácia nepostihuje iba rodiny.

Matovič svoj krok vysvetlil tým, že rodiny, a najmä tie viacdetné, zdražovanie zasahuje výraznejšie, a preto sa rozhodol urýchliť zavedenie tejto časti svojej veľkej reformy. Postupne sa prepojenie so zdražovaním dostalo do úzadia a v posledných dňoch už Matovič hovorí iba o pomoci rodinám.

No ak minister financií zabudol riešiť dosahy inflácie, Slovensko má problém.

Podľa najnovšej verzie jeho návrhu by sa mali zvýšiť prídavky na dieťa, ako aj daňový bonus a rodiny by mali po novom dostať aj príspevky na voľnočasové aktivity pre deti.

Dáždnik SaS je skromnejší

V konečnom dôsledku by tak mali mať rodiny v priemere dvesto eur mesačne na dieťa, i keď výsledná hodnota závisí od príjmov domácnosti. Rodina s dvomi deťmi vo veku sedem a deväť rokov si môže v najhoršom prípade polepšiť o 148 eur. Oproti dnešným 52 eurám by mohla dostať každý mesiac 200 eur. V prípade, že by bol hrubý príjem tejto rodiny viac ako 900 eur, od štátu by oproti dnešným 139 eurám dostala 400 eur.

Jediným, ale zato radikálnym odporcom návrhu je koaličná SaS. Sulíkovcom prekáža, že táto pomoc je neadresná, keďže zvýšenie sa dotkne všetkých bez rozdielu. Ako dnes skonštatoval líder strany Richard Sulík, „nevidím, aký má zmysel dávať Borisovi Kollárovi viac ako 30-tisíc ročne na všetky jeho deti“.

Príspevky sa totiž zvýšia všetkým, aj tým, ktorí to vôbec nepotrebujú.

SaS preto prišla s alternatívnym návrhom, takzvaným dáždnikom pomoci, ktorý by mal priniesť mimoriadne zvýšenie životného minima, rozšírenie dostupnosti príspevku na bývanie, ako aj jeho zvýšenie a zníženie krátenia dávok v hmotnej núdzi.

Takto sa podľa strany zaručí, že pomoc sa naozaj dostane k tým, ktorí ju najviac potrebujú.

Zvýšenie životného minima má rozsiahle dôsledky, od jeho úrovne sa totiž odvíja množstvo štátnych dávok a príspevkov, okrem iného aj výška prídavku na dieťa. Celkové navýšenie štátnych výdavkov však SaS odhaduje iba na o niečo viac ako 80 miliónov eur, ľudia by si teda výrazne neprilepšili.

Najväčším problémom pre SaS je to, že do dnešného dňa okrem ministra financií nikto nevie, ako sa bude Matovičov prorodinný balík financovať. Celkovo má stáť 1,2 miliardy ročne.

Obce a mestá na pokraji bankrotu

Veľká časť nákladov súvisí so zvýšením daňového bonusu na deti. Rodičia budú vďaka nemu platiť nižšie dane z príjmov, ktoré patria obciam a mestám. Podľa prepočtov tak samosprávy prídu celkovo o 550 miliónov eur.

Združenie miest a obcí už avizovalo, že podobný výpadok ich priblíži k priepasti. Samosprávy majú totiž na starosti viac ako 4300 rôznych kompetencií, prevádzkujú školy, nemocnice, domovy sociálnych služieb a aj ony samy musia bojovať so skokovým nárastom cien energií.

Igor Matovič na túto výhradu reagoval ešte v nedeľu v politickej relácii O 5 minút 12 na RTVS. „Nie je pravda, že samosprávam ideme niečo zobrať, len im nasledujúce dva roky dáme o niečo menej, ako boli zvyknuté,“ uviedol.

Na svojom facebooku však ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý napísal, že keď SaS toto Matovičovmu návrhu vyčíta, ich alternatíva by spôsobila samosprávam porovnateľný výpadok.

Inzercia

Ako sme už totiž spomínali, od životného minima sa odvíja množstvo iných vecí. Jednou z nich je aj výška nezdaniteľnej časti dane, ktorá sa počíta ako jeho 21-násobok. No a v prípade, že by sa životné minimum zvýšilo tak, ako navrhuje SaS, teda z aktuálnych 218 na 280 eur, výber daní by bol nižší. Podľa Meravého práve o pol miliardy.

Zvyšok potrebných financií plánuje Matovič získať z novej dane pre určitú skupinu podnikov. Stále nie je celkom jasné, o aké spoločnosti ide. Hovorí sa o stovke najbohatších firiem, ktoré by mali platiť dodatočný 12-percentný odvod zo zisku. Predtým sa hovorilo, že pôjde o spoločnosti, ktoré podnikajú v regulovaných oblastiach. Matovič stále nekonkretizoval, o koho by malo ísť.

Presné znenie návrhu aj s prepočtami toho, aké dosahy bude mať na štátny rozpočet a na fungovanie miest a obcí a ako sa celý zaplatí, tak zatiaľ nikto nevidel. O celom balíčku preto nemohla prebehnúť žiadna odborná diskusia a nemohli sa k nemu vyjadriť ani tí, ktorí ponesú jeho negatívne dôsledky.

Jediné, čo vláda zatiaľ urobila v rámci pomoci so zvládaním inflácie, sú dohoda so Slovenskými elektrárňami o zafixovaní cien elektriny a schválenie jednorazového stoeurového príspevku pre vybrané skupiny. Ide o náhradných rodičov, rodiny v hmotnej núdzi, opatrovateľov, ako aj seniorov, ktorí ešte nie sú na dôchodku.

V Európe dotujú benzín a znižujú dane

Oproti iným európskym krajinám tak v pomoci pri inflácii zaostávame, a to napriek tomu, že patríme k štátom, kde ceny rastú najviac.

Medzi prvými na infláciu reagovalo susedné Poľsko, ktoré prišlo s prvým antiinflačným balíčkom ešte v decembri minulého roka. Ten obsahoval zníženie DPH na energie z jednotných 23 percent na osem percent na plyn a teplo a päť percent na elektrinu. Poľská vláda znížila aj spotrebnú daň na pohonné látky.

Vo februári vošiel do platnosti druhý antiinflačný balíček, ktorý obsahoval zníženie DPH na palivá na 8 percent z pôvodných 23 percent. Na základné potraviny zároveň začala platiť nulapercentná DPH a na nulu bola znížená daň aj zo zemného plynu.

Česká vláda Petra Fialu predstavila svoj „deštník proti drahotě“ minulý týždeň. Celkovo má stáť takmer sto miliárd českých korún, čo sú viac ako štyri miliardy eur. České rodiny, ktorých ročný príjem dosahuje menej ako milión korún, čiže 40 478 eur, tak dostanú jednorazový príspevok na každé dieťa vo výške 5000 korún (202 eur).

Okrem toho vláda zvýšila životné minimum o 10 percent, vďaka čomu sa zvýši množstvo dávok a taktiež sa rozšíri počet ich poberateľov. Na tento rok sa zvyšuje aj nezdaniteľné minimum, vďaka čomu ľudia zaplatia nižšie dane. Okrem toho sa zjemnili podmienky na to, aby mal človek nárok na príspevok na bývanie, a po novom ho môžu poberať stovky tisíc domácností navyše. Tento príspevok sa zároveň zvýšil.

Vláda okrem toho znížila spotrebnú daň z nafty a benzínu o 1,5 Kč.

Niekoľkomiliardový balíček ešte koncom marca predstavila aj nemecká vláda. Opatrenia na zmiernenie dosahu zvýšených cien by mali krajinu vyjsť na 16 miliárd eur. Okrem iného zahŕňajú 300-eurovú zľavu na dani pre jednotlivcov, pričom nízkopríjmové rodiny si môžu uplatniť ešte vyššiu zľavu. Rodiny s deťmi dostanú za každé dieťa výnimočný stoeurový príspevok.

Od júna do septembra bude zároveň platiť znížená daň na pohonné látky, čo by malo znížiť ceny benzínu na pumpách o 30 centov za liter a nafty o 14 centov.

Okrem toho majú počas týchto troch mesiacov platiť znížené ceny na mesačné cestovné lístky na hromadnú dopravu. Dočasne by tak mali stáť iba deväť eur. Toto opatrenie by malo začať platiť už o chvíľu, pre jeho financovanie však ešte stále nie je isté, či naozaj začne platiť.

Plán odpovede na rastúcu infláciu predstavilo aj Španielsko, a to ešte na konci marca. Celkovo má ísť na priamu pomoc a zníženie daní šesť miliárd eur, ďalších desať miliárd má ísť na štátne pôžičky pre živnostníkov a malých podnikateľov.

A 2,7 miliardy z tohto balíka bude použitých na podporu zamestnanosti. Okrem toho majú firmy zakázané prepúšťať ľudí z dôvodu zvýšených nákladov na energie.

Niekto promuje vládu, iný seba

Španielska vláda okrem toho mimoriadne zvýši životné minimum o 15 percent. To bude mať za následok zvýšenie mnohých ďalších dávok a nárok na ne získa 600-tisíc nových poberateľov. Politici sa v Španielsku rozhodli ísť aj cestou regulovania cien a okrem plynu sa zamerali aj na nájom. Ten sa môže v tomto roku zvýšiť maximálne o dve percentá.

S vysokými cenami motorových palív má pomôcť dotácia 20 centov na každý natankovaný liter. Náklady na túto formu pomoci si rozdelí štát a ropné spoločnosti v pomere tri ku jednej. Tieto dotácie by mali platiť predbežne do konca júna. Počas tohto obdobia bude o 80 percent znížené diaľničné mýto.

Vlády viacerých spomínaných krajín využili tieto opatrenia na self-promo. Niečo podobné sa stalo aj na Slovensku, no namiesto vlády ide o self-promo Igora Matoviča, keďže na tabuľkách, ktoré zverejnil na svojom facebooku, svieti „Návrh Igora Matoviča“. A na oficiálnych promo banneroch ministerstva financií okrem loga rezortu svieti aj logo strany OĽaNO.

V tom je možno aj koreň celého problému.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.