Poľská dilema

Jednou z tém zahraničného spravodajstva túto jeseň boli aj voľby v susednom Poľsku. A že to boli voľby výnimočné asi nik nepochybuje. Prítomnosť dvojčiat Kaczynskych v predvolebnom boji bola možno najmä potravou bulváru, ale spôsob utvárania vlády a politické rokovania na pozadí „volebnej jesene“ sú priam lahôdkou pre politológov analytikov. Otázka prečo dostala ľavica v Poľsku tak zúfalo málo hlasov je ešte relatívne jednoduchá. Už ťažšie je nájsť jasnú odpoveď na dilemu, prečo Pravo i sprawiedliwosc (PiS) nesplnila svoj predvolebný sľub a nevytvorila vládnu koalíciu s Platformou obywatelskou (PO).

Na jednej strane je dosť nepresné opierať sa o videnie PO, ako liberálnej strany a PiS, ako strany konzervatívnej. Myslím, že aj v politologicky neštandardnom slovenskom prostredí by sa svojimi ideami PO umiestnila na názorovom spektre bližšie ku KDH a SDKÚ ako k ANO, či (bývalej) DS. Na druhej strane PiS nie je až tak národne orientovaná, ako ju niektorí komentátori vidia. Ak sa aj dá hovoriť o nacionalizme, netreba mať na mysli vulgárny nacionalizmus typu Le Pena vo Francúzsku, či SNS na Slovensku – v tejto časti politického spektra sa nachádza v Poľsku Liga poľských rodín (LPR). A práve v tomto väzí súčasná poľská dilema.

PiS sa totiž pri zostavovaní novej vlády neoprela o ekonomicky progresívnu a relatívne proeurópsku PO (tá je členom frakcie ľudovcov – EPP - ED v Európskom parlamente, kým PiS je súčasťou frakcie Európa národov), ale o silne národne a tradične katolícky orientovanú LPR. Na Slovensku nás veľmi nemusia zaujímať dôsledky tohto kroku pre poľskú vnútornú politiku, hoci bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa bude snažiť nová vláda uplatniť princípy Katolíckej sociálnej náuky v praxi a ako (a či) sa podarí skĺbiť ich s reformami, ktoré boli pred voľbami sľúbené. Oveľa dôležitejšie z nášho hľadiska bude, aký postoj zaujme nová poľská vláda k Európskej Únii a problémom, ktoré sa na jej pôde v súčasnosti riešia: rozširovanie, proces tvorby spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, schvaľovanie rozpočtového výhľadu na roky 2007 – 2013 a v neposlednom rade kauza euroústavy, ktorú budú chcieť po skončení britského predsedníctva niektorí politici ešte vzkriesiť. Poľsko zrejme v najbližšom volebnom období nezmení svoju zahraničnopolitickú orientáciu na NATO a Spojené štáty – v tomto smere by zmena nenastala ani pri prípadnej účasti PO vo vláde. Istým rizikom do budúcnosti zostávajú vzťahy Poľska ku svojim východným susedom. Ich zlepšeniu určite nepomôžu plány na spojenie Ruskej federácie a Bieloruska do užšieho zväzku.

Nová poľská vláda prinesie zmenu na všetkých úrovniach politiky Poľska. Je to šanca, ale aj veľké riziko pre konzervatívnych a kresťanských politikov v tejto krajine. Uvidíme, ako sa s ňou popasujú.

Michal Makovník
Lukáš Zuzelka
Michal Makovník pracuje v oblasti medzinárodných vzťahov.
Lukáš Zuzelka je študentom politológie na Trnavskej Univerzite.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo