Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
14. máj 2022

Zápas o potraty

Roe verzus Wade sa zrejme nedožije 50 rokov

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA môže byť psychologickou ranou tým, kto by chceli právo za potrat považovať za základné ľudské právo.

Roe verzus Wade sa zrejme nedožije 50 rokov

Protesty stúpencov a odporcov potratov. Zdroj: TASR/AP

Únik do médií z Najvyššieho súdu USA naznačuje, že väčšina sudcov sa chystá toto rozhodnutie Najvyššieho súdu z januára 1973 odmietnuť ako nesprávne, a teda zrušiť.

Nie je to prekvapujúce. Keď prebiehala ústna argumentácia pred súdom na konci minulého roku, bolo jasné, že na súde sa formuje väčšina, ktorá Roe verzus Wade odmietne. Prekvapujúci je ten únik do médií; k tým dochádza z Kongresu či z vlády, ale zo súdu málokedy a v takto závažnom prípade nikdy.

Čo bolo a doteraz stále ešte je rozhodnutie Roe verzus Wade? V januári 1973 Najvyšší súd USA rozhodol, že v americkej ústave po celý čas bolo prítomné právo na potrat ako právo ústavné. V ústave, ktorej v roku 1787 hlavným autorom bol James Madison.

Súd sa vtedy opieral aj o jej štrnásty dodatok, ktorý do ústavy vložili odporcovia otroctva, aby garantovali základné práva bývalým černošským otrokom. A súd rozhodol, že vraj po celý čas v ústave napísanej v 18. storočí, a na základe dodatku napísaného viktoriánskymi moralistami, bolo vždy právo na umelý potrat, ktoré si tam však nikdy nikto nevšimol, pretože v nej vôbec nie je napísané...

Bolo by to neuveriteľné, keby to bola pravda. Lenže Najvyšší súd USA si ústavné právo na potrat v roku 1973 vytvoril sám a pritom zrušil potratové zákony všetkých päťdesiatich štátov Únie. Tie liberálnejšie aj tie reštriktívnejšie. Federálna ústava totiž o potratoch mlčí, nie sú uvedené ako federálna záležitosť, a preto o rozsahu práva na potrat rozhodovali parlamenty jednotlivých amerických štátov.

Ako je to aj v Európe, v Únii európskej. Rozhodujú o nich parlamenty štátov. Nikde právo na potrat, ani v Holandsku, ani v Poľsku, ani na Slovensku, nie je právom ústavným. Je právom daným zákonom schváleným parlamentom – a v rozsahu, aký schváli parlament v danom zákone.

Amerika tak bola po roku 1973 svetovou anomáliou medzi demokraciami.

Teraz, ak rozhodnutie Roe verzus Wade bude skutočne zrušené, stane sa normálnou krajinou.

V minulosti sa stalo niekoľkokrát, že predchádzajúce súdne rozhodnutie bolo následne zrušené ako mylné. Napríklad v roku 1896 Najvyšší súd v rozhodnutí Plessy verzus Ferguson rozhodol, že rasová segregácia na školách a vo verejne poskytovaných službách je ústavná. V roku 1954 však Najvyšší súd toto rozhodnutie novým rozhodnutím Brown verzus Board of Education zrušil a segregáciu zakázal ako protiústavnú.

A takto Najvyšší súd USA s najväčšou pravdepodobnosťou zruší aj Roe verzus Wade. Svoje rozhodnutie oznámi na konci júna.

Inzercia

Amerika tak bola po roku 1973 svetovou anomáliou medzi demokraciami. Zdieľať

Znamená to však, že potraty budú potom v celých USA zakázané? Vôbec nie. Bude to znamenať, že právomoc rozhodovať o potratoch sa vráti štátom, ich parlamentom. Na deň, keď Najvyšší súd USA oznámi svoje rozhodnutie, môžu parlamenty všetkých päťdesiatich štátov zvolať svoje mimoriadne schôdze, na ktorých si odhlasujú svoje potratové zákony, ktoré budú reprezentovať názory ich obyvateľov. Niektoré ich budú mať liberálne ako Holandsko, iné konzervatívne ako Poľsko a ďalšie zase tie také „medzi tým“, ako má Slovensko.

Z toho, čo som napísal doteraz, vôbec nemôžete vedieť, či som osobne za potraty alebo proti nim. Iba som opísal, ako funguje americká ústava a prečo bolo rozhodnutie Roe verzus Wade nesprávne a šlo v ňom o súdnu uzurpáciu zákonodarnej moci.

Môj názor je však známy; domnievam sa, že stúpenci umelého potratu sa dopúšťajú rovnakého omylu, ako sa kedysi dopúšťali stúpenci otroctva černochov. Tvrdili, že černoch je pre svoju farbu pleti človekom nižšej kategórie, preto nemá ľudské práva a je morálne prípustné ho zotročiť. Stúpenci potratov tvrdia, že dieťa pred narodením nie je plne človekom alebo je len živým organizmom nižšej kategórie, preto nemá ľudské práva a je morálne prípustné jeho život umelo ukončiť. V tom prvom prípade kritériom popretia plnej ľudskosti bola tmavšia farba pleti, v tom prípade druhom príliš mladý, nízky vek a malý vzrast.

Sú dve konzistentné pozície: potraty nikdy, alebo potraty vždy, až do momentu narodenia. Preto potratoví fanatici trvajú na práve na potrat po obdobie celých deviatich mesiacov tehotenstva – a niektorí radikáli dokonca i krátko po narodení.

Naopak, radikálni odporcovia potratov by si priali, aby Najvyšší súd potraty zakázal ako protiústavné. Ale to by z ústavného hľadiska bolo rovnako nesprávne ako Roe verzus Wade. Ústava nedefinuje dieťa pred narodením ako osobu či občana USA, necháva túto otázku otvorenú. Preto spadá do kompetencie štátov. Ja ako odporca potratov a stúpenec práva na život detí pred narodením by som chcel, aby ľudia postupne nahliadli nesprávnosť potratov – ako kedysi nahliadli nesprávnosť otroctva – a sami sa od potratov odvrátili.

Lenže účelom ústavy nie je eliminovať všetky zlá zo spoločnosti a urobiť ju dokonalou. Účelom ústavy je zaistiť zachovanie spoločnosti, vnútorný mier, obranu pred nepriateľmi, právo a poriadok, ako aj garantovať ľuďom slobodu. Preto v situácii, keď značná časť spoločnosti na potratoch – bohužiaľ – lipne, je v záujme mieru vnútri spoločnosti a jej súdržnosti prezieravé zlo potratov po nejaký, pokiaľ možno krátky čas tolerovať.

Čo však možné nie je, je považovať potraty za základné ľudské právo. Nie, žiadne morálne právo zabiť dieťa neexistuje. Neexistuje, nikdy neexistovalo a ani nikdy existovať nebude. Nie je to morálne právo, je to len kompromis daný nedokonalosťou človeka a spoločnosti.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA bude psychologickou ranou tým, ktorí by chceli právo na potrat považovať za základné ženské či ľudské právo a ako také ho včleniť do medzinárodného práva, kde nie je. Ako nie je v ústavách, nie je ani v medzinárodnom práve. Už som zmienil, že je len kompromisom v záujme mieru a pokoja vnútri spoločnosti a ako o takom má rozhodovať parlament – s tým, že ak sa v ňom v dôsledku volieb zmení väčšina, môže i on zákon zmeniť.

Čo ma však zaujíma tiež, je i to, či po vyhlásení nového nálezu Najvyššieho súdu USA na konci júna nastane v USA opäť, rovnako ako v roku 2020, t. j. pred dvoma rokmi, „leto lásky“ – teda v mene „ušľachtilého“ zápasu za „sociálnu spravodlivosť“ proti „rasizmu“, „sexizmu“ a „homofóbii“ ničenie, násilnosti, rabovanie a podpaľačstvo. Či centrá amerických miest opäť ľahnú popolom. Alebo ako tomu hovoria aktivisti, „láska“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.