Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
14. máj 2022, 07:00

Vojna na Ukrajine

Bod zlomu v auguste a koncom roka porážka Ruska, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky

Bod zlomu v auguste a koncom roka porážka Ruska, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky

Príslušník ukrajinskej Národnej gardy počas prieskumnej misie v dedine na predmestí Charkova. Foto – TASR/AP

Generálmajor Budanov taktiež hovorí, že v Moskve sa pripravuje prevrat na zvrhnutie Putina, ktorý má vraj rakovinu. Skupina G7 vyhlásila, že nikdy neuzná hranice, ktoré Rusko zmení silou.

20.46 Kyjev rozhodol o „dekomunizácii“ Oblúka priateľstva národov zo sovietskej éry a jeho premenovaní na Oblúk slobody ukrajinského ľudu. Na Telegrame to oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko.

K symbolickému kroku došlo po tom, čo mestská rada rozhodla v apríli o odstránení sôch ruského a ukrajinského robotníka, ktoré sa nachádzali pod oblúkom. Impozantný 35 metrov vysoký monument z titánu sa týči v centre Kyjeva od roku 1982. Bol odhalený v rámci osláv 1500. výročia založenia Kyjeva a 60. výročia vzniku ZSSR na pamiatku znovuzjednotenia Ukrajiny s Ruskom.

Mestská rada podľa Klička schválila aj zoznam viac ako 40 pamätníkov a pamätných tabúľ, ktoré budú odstránené z ulíc a budov hlavného mesta a prevezené do Múzea totality. Prebieha aj proces premenovania miest v Kyjeve spojených s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom, do ktorého boli zapojení odborníci z ústavov Akadémie vied Ukrajiny, Ústavu pamäti národa a ďalších inštitúcií, „aby sa neurobili unáhlené rozhodnutia“.

Prevádzkovateľ kyjevského metra uskutočnil on-line prieskum o premenovaní niektorých staníc. Doterajšia stanica Minsk sa premenovala na Varšavu a zastávka Námestie Leva Tolstého nesie meno Vasyľa Stusa, ukrajinského disidenta, ktorý zomrel v roku 1985 v sovietskom tábore nútených prác.


20.16 Turecko navrhlo, že zabezpečí námornú evakuáciu stoviek zranených ukrajinských vojakov, ktorí sa nachádzajú v komplexe oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom Mariupole. Oznámil to v sobotu hovorca a hlavný zahraničnopolitický poradca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin.

"My sme pripravení. Naša loď je pripravená vyplávať a priviesť zranených vojakov a ďalších civilistov do Turecka," povedal pre agentúru Reuters hovorca prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Kalin podľa vlastných slov osobne prediskutoval turecký evakuačný plán s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Návrh podľa neho stále zostáva aktuálny, hoci Rusko s ním zatiaľ nesúhlasilo. Pozícia Kremľa v tejto otázke podľa neho mení "každý deň".

Turecký plán počíta s prevozom zranených vojakov z Mariupolu po súši do približne 60 kilometrov vzdialeného prístavného mesta Berďansk na pobreží Azovského mora. Odtiaľ by ich tureckou loďou previezli cez Čierne more do Istanbulu.

Kyjev ani Moskva zatiaľ turecký návrh verejne nekomentovali. Podľa Kalina Erdogan o tureckom evakuačnom pláne hovoril so Zelenským približne pred dvoma týždňami.

"Loď je stále v Istanbule. Je pripravená na plavbu, ale čaká sa na definitívny súhlas z ruskej a ukrajinskej strany," uviedol Ibrahim Kalin, ktorý verí, že sa celý plán poradí zrealizovať.

Volodymyr Zelenskyj predtým uviedol, že prebiehajú zložité rozhovory o evakuácii veľkého počtu zranených vojakov z Azovstaľu výmenou za prepustenie ruských vojnových zajatcov.

Rusko sa pokúša dobyť Mariupol už od začiatku invázie, ktorá trvá už 80. deň. Väčšinu mesta už ovládli ruskí okupanti, avšak zvyšky ukrajinských obrancov stále odolávajú v podzemí oceliarní Azovstaľ napriek nedostatku munície, jedla, vody a liekov. V komplexe sa údajne nachádza približne 600 zranených ukrajinských vojakov.

Ankara po vypuknutí vojny na Ukrajine vyjadruje podporu Kyjevu a odsudzuje ruskú vojenskú agresiu, no zároveň odmieta zaviesť rozsiahle sankcie voči Moskve po vzore Západu. Turecko tiež uzavrelo Bosporský prieliv pre vojnové lode všetkých krajín a súkromná turecká spoločnosť dodala Ukrajine bojové drony. Erdogan sa však snaží aj o zachovanie dobrých vzťahom s Ruskom a má ambíciu fungovať aj ako mediátor pri riešení ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.


17.04 Fínsky prezident oznámil Vladimirovi Putinovi, že jeho krajina požiada o vstup do NATO. Ruský prezident to označil za chybu a varoval, že fínsky vstup do Aliancie naruší vzťahy medzi oboma krajinami.

Očakáva sa, že Fínsko v nedeľu oficiálne oznámi, že podá žiadosť o vstup do Aliancie. V sobotu takýto krok odsúhlasilo vedenie vládnych sociálnych demokratov. Prezident Niinistö a premiérka Sanna Marinová sa spoločne vyslovili v prospech členstva v NATO už vo štvrtok.

„Prezident Ninistö povedal prezidentovi Putinovi (...), ako masívna ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 zmenila bezpečnostné postavenie Fínska,“ uvádza sa vo vyhlásení fínskej prezidentskej kancelárie. K zmene stanoviska Helsínk podľa vyhlásenia prispeli aj predchádzajúce ruské požiadavky, ktorých cieľom bolo zabrániť vstupu ďalších krajín do aliancie.

„Rozhovor bol otvorený a priamočiary, ale zaobišiel sa bez vyhrotenia (situácie). Je dôležité zamedziť napätiu,“ uviedla kancelária Sauliho Ninistöa, ktorý sa v posledných rokoch snaží pravidelne komunikovať s Putinom.

Počas telefonátu, ktorý sa konal na žiadosť fínskej strany, Ninistö zároveň ubezpečil, že Helsinki chcú s Moskvou naďalej udržiavať „korektnú a profesionálnu“ úroveň vzťahov.      

Vlastné vyhlásenie o sobotňajšom telefonáte oboch prezidentov vydal aj Kremeľ, v ktorom sa okrem iného píše: „Putin zdôraznil, že ukončenie tradičnej politiky (fínskej) vojenskej neutrality by bolo chybou a že neexistuje nijaká hrozba pre bezpečnosť Fínska.“

Šéf Kremľa sa v tejto súvislosti nevyhol ani obvyklým hrozbám, keď varoval, že vstup do NATO „bude mať negatívny vplyv“ na dlhodobo dobré susedské vzťahy a partnerskú spoluprácu oboch krajín.

V nedeľu by malo o svojom prípadnom členstve v NATO rozhodnúť aj susedné Švédsko, ktoré do úvah o opustení tradičnej vojenskej neutrality taktiež podnietila ruská vojenská agresia voči Ukrajine. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane vyhlásil, že Fínsko aj Švédsko budú v Aliancii privítané „s otvorenou náručou“, ak sa o členstvo v nej rozhodnú požiadať.


13.43 Ruské jednotky sa po niekoľkých týždňoch intenzívneho bombardovania stiahli z druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov, oznámila v sobotu ukrajinská armáda.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl spresnil, že ruské jednotky sa sťahujú z Charkova a zameriavajú sa na ochranu zásobovacích trás. Okrem toho podnikajú granátové a delostrelecké útoky i nálety na Doneckú oblasť s cieľom „vyčerpať ukrajinské sily a zničiť obranné línie“.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov na margo tohto vývoja uviedol, že Ukrajina „vstupuje do novej – dlhodobej – fázy vojny“.

O vytlačení ruských jednotiek z Charkova informovali aj západní predstavitelia. „Ukrajinci pokračujú v protiútokoch, najmä v okolí Chersonu a Charkova. Očakávame, že sa to zmení na dlhú opotrebovaciu bitku,“ cituje agentúra AP nemenovaný západný zdroj.

Starosta Charkova Ihor Terechov pre BBC potvrdil, že ruskí vojaci sa z územia mesta stiahli smerom k ruským hraniciam. Spresnil, že ruským jednotkám sa podarilo vstúpiť do malej časti kľúčového mesta len raz, no dlho tam nezostali.

„Teraz je v Charkove pokoj a ľudia sa do mesta postupne vracajú. Všetkým občanom zabezpečujeme dodávky vody, plynu a elektriny. Veľa obytných budov je žiaľ zničených alebo poškodených. V budúcnosti tak budeme musieť urobiť veľkú obnovu,“ uviedol Terechov.


12.59 Krajiny skupiny G7 prisľúbili rozšírenie sankcií na sektory, od ktorých je Rusko závislé. Zároveň varovali Čínu v súvislosti s marením sankčných opatrení voči Moskve za ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Ministri zahraničných vecí G7 vo vyhlásení zverejnenom na záver dvojdňového rokovania v Nemecku ďalej uviedli, že nikdy neuznajú hranice, ktoré sa Rusko snaží vojnou na Ukrajine zmeniť.

„Nikdy neuznáme hranice, ktoré sa Rusko pokúša posunúť vojenskou agresiou, a budeme pokračovať v podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny vrátane Krymu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Skupina priemyselne najrozvinutejších krajín G7 vyzvala Bielorusko, aby prestalo „umožňovať“ Rusku viesť vojnu na Ukrajine. „Vyzývame Bielorusko, aby prestalo umožňovať ruskú agresiu a dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky,“ uviedli šéfovia diplomacií G7.

Inzercia

Zároveň zdôraznili rastúci dosah vojny na Ukrajine na chudobnejšie krajiny najmä v oblasti potravinovej bezpečnosti a avizovali, že budú pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine.


12.04 Vojna na Ukrajine by mohla dosiahnuť svoj „bod zlomu“ v auguste a skončiť sa porážkou Ruska pred koncom tohto roka. Pre stanicu Sky News to v sobotu povedal šéf ukrajinskej rozviedky generálmajor Kyrylo Budanov.

Budanov v súvislosti so súčasným smerovaním konfliktu vyjadril optimizmus. „Bod zlomu príde v druhej polovici augusta,“ uviedol. „Väčšina aktívnych bojových akcií sa skončí koncom tohto roka,“ dodal.

„Výsledkom bude, že obnovíme ukrajinskú moc na všetkých našich územiach, kde sme ju stratili, vrátane Donbasu a Krymu,“ vyhlásil Budanov.

Intenzívne boje v súčasnosti prebiehajú v regióne Donbas na východe Ukrajiny, kde Rusko nedávno zhromaždilo svoje jednotky bez toho, žeby dosiahlo výraznejší postup, píše AFP.

„Vieme všetko o svojich nepriateľoch. Vieme o ich plánoch takmer od chvíle, keď vznikajú,“ podotkol šéf ukrajinskej rozviedky.

Budanov zároveň vyslovil neoverené tvrdenia, že v Moskve sa aktuálne pripravuje prevrat s cieľom zvrhnúť ruského prezidenta Vladimira Putina. Ruský vodca je podľa neho aj „veľmi chorý“ na rakovinu, cituje AFP.


10.02 Telá mŕtvych ruských vojakov zabitých na Ukrajine prevážali na koľajisko pri Kyjeve a spolu so stovkami ďalších umiestnili do chladiarenského vlaku, kde čakajú na čas, keď budú môcť byť vrátené späť svojim rodinám. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá o tom informovala v sobotu.

„Väčšina z nich bola privezená z Kyjevskej oblasti; sú tu aj niekoľkí z Černihivskej oblasti i z niektorých ďalších oblastí,“ uviedol hlavný civilno-vojenský styčný dôstojník Volodymyr Ľamzin, kým ľudia oblečení v bielom ochrannom odeve nakladali vaky s telami do skriňových vagónov. Ako dodal, chladiarenské vlaky umiestnené v iných regiónoch na Ukrajine sa používajú na rovnaký pochmúrny účel.

Hoci neexistujú žiadne spoľahlivé odhady rozsahu ruských strát, scéna znázornila trpkú príchuť ceny, ktorú prezident Vladimir Putin platí od nariadenia invázie na Ukrajinu z 24. februára, konštatuje agentúra Reuters.

Ukrajinská armáda v piatok zverejnila letecké snímky vyhorených a opustených zvyškov ruskej obrnenej kolóny zachytenej pri pokuse prekročiť rieku v regióne Donbas, ktorý sa v súčasnosti stal hlavným bojiskom na Ukrajine.

Reuters pripomína, že ukrajinskú správu nevedela overiť, britské ministerstvo obrany však uviedlo, že pontónový most a časti obrneného práporu boli zničené pri rieke Siverskyj Donec, zatiaľ čo sa ruské sily pokúšali prelomiť obranu inde v Donbase.


8.50 Ukrajinskí vojaci v zničenom obliehanom prístavnom meste Mariupol budú vzdorovať ruským jednotkám napriek nedostatku munície, jedla, vody a liekov „tak dlho, ako budú môcť“, uviedol v piatok zástupca veliteľa pluku Azov Sviatoslav Palamar. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Palamar počas online zasadania kyjevského bezpečnostného fóra povedal, že ruské jednotky pokračujú v útokoch na areál oceliarní Azovstaľ – poslednej bašty ukrajinského odporu v Mariupole –, kde sa nachádzajú ukrajinskí obrancovia.

„Pokračujeme v kladení odporu a dodržiavame rozkaz svojich vysokopostavených politických lídrov udržiavať obranu. Udržiavame obranu a pokračujeme v boji napriek všetkému,“ uviedol Palamar.

V rozhovore s panelom, v ktorom boli okrem iných aj americkí generáli Philip M. Breedlove a Wesley K. Clark, Palamar apeloval na USA, aby pomohli evakuovať približne 600 zranených ukrajinských vojakov z oceliarní Azovstaľ a pomohli z areálu dostať zvyšok ukrajinských síl.

Členovia pluku Azov, ktorí sa naďalej nachádzajú v areáli Azovstaľu, sa opakovanie odmietli vzdať ruským jednotkám pre obavy, že by mohli byť zavraždení alebo mučení, pripomína AP.


8.00 Život jedného civilistu si vyžiadalo ruské ostreľovanie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kým 12 ďalších ľudí utrpelo zranenia, uviedol v piatok tamojší gubernátor Pavlo Kyrylenko. Donecká oblasť v Donbase je za uplynulé týždne dejiskom najťažších bojov vo vojne na Ukrajine, keďže Moskva spustila mohutnú ofenzívu s cieľom ovládnuť túto priemyselnú oblasť východnej Ukrajiny.


7.00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že aj keď Ukrajinci robia všetko pre to, aby vyhnali zo svojho územia ruských okupantov, „nikto dnes nevie predpovedať, ako dlho bude vojna trvať“. Informovala o tom v sobotu agentúra AP.

„To bude, bohužiaľ, záležať nielen na našich ľuďoch, ktorí už teraz do toho dávajú svoju maximum,“ uviedol Zelenskyj vo svojom videopríhovore k národu. „Bude to záležať na našich partneroch, na európskych krajinách a na celom slobodnom svete.“

Zelenskyj vyjadril vďačnosť všetkým krajinám a politikom, ktorí sa podieľajú na sprísňovaní sankcií voči Rusku a zvyšujú vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny. „Toto je jediný recept na ochranu slobody pred ruskou inváziou. A pre krajiny Západu to nie je len ekonomický výdavok. Toto nie je len o účtovníctve, je to o slobode,“ povedal.

Podľa ukrajinského prezidenta Kyjev v piatok zostrelil 200. ruské lietadlo a doposiaľ spôsobil Rusku ťažké straty tankov, opancierovaných vozidiel, helikoptér a dronov. „A na čo je to všetko? Len na to, aby socha Lenina mohla postáť o niečo dlhšie v dočasne okupovanom Heničesku?“ položil si rétorickú otázku Zelenskyj.

Ruské jednotky v apríli obnovili sochu Lenina v meste Heničesk, nachádzajúcom sa v južnej Chersonskej oblasti, píše agentúra AP.


6.50 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v piatok pripustil, že rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Reznikov na sociálnych sieťach napísal, že bude trvať určitý čas, kým západné zbrane prinesú celkový obrat v prospech Ukrajiny.

„Vstupujeme do novej – dlhodobej – fázy tejto vojny,“ uviedol Reznikov na svojom účte na Facebooku. „Čakajú nás extrémne ťažké týždne. Koľko ich bude, to nevie nikto naisto povedať,“ dodal.

Minister obrany taktiež uviedol, že ruské sily nie sú schopné prehnať sa cez Ukrajinu a dobyť jej hlavné mesto Kyjev a sú teraz „nútené zmenšiť škálu svojich cieľov“.

„Sme svedkami strategického bodu obratu v prospech Ukrajiny. Tento proces však bude určitý čas trvať,“ napísal.

Reznikov informoval, že Ukrajina „pomaly, ale predsa“ dostáva dodávky ťažkých zbraní od západných partnerov. Kyjev očakáva aj ďalšie zbrane po minulomesačnom stretnutí ministrov obrany z vyše 40 krajín na americkej základni Ramstein v Nemecku – Reznikov ho označil za „historické stretnutie“.

V zaobchádzaní so západnými zbraňami sa už cvičí alebo sa chystá v najbližších dňoch cvičiť vyše 1500 ukrajinských vojakov.

Dnes treba vedieť

pred 55 minútami

Pojednávanie v kauze evidencie Andreja Babiša vo zväzkoch komunistickej Štátnej bezpečnosti má byť 14. júna. Český expremiér bol vo zväzkoch ŠtB vedený ako agent pod krycím menom Bureš, sám však spoluprácu s ŠtB popiera a trvá na tom, že je vo zväzkoch vedený neoprávnene. V spore o ochranu osobnosti podal žalobu na Ústav pamäti národa ešte v roku 2012. (tasr)

pred 3 hodinami

Počasie: denná teplota sa bude pohybovať v rozmedzí 13 až 21 stupňov. Čaká nás jasný až polojasný deň, od juhu bude postupne pribúdať oblačnosť a popoludní bude miestami dážď. Fúkať bude prevažne slabý vietor. (shmú)

Inzercia

Inzercia

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.