Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. máj 2022

Konzervatívny výber

Prečo naše rodiny potrebujú masívnejšiu pomoc (+ podcast)

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Prečo naše rodiny potrebujú masívnejšiu pomoc (+ podcast)

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Vládna koalícia sa sporí o protiinflačnej pomoci pre rodiny. Teraz je šanca nastaviť prorodinnú politiku, ktorá bude rodinám pomáhať dlhodobo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij v príhovore v našom parlamente pozval Slovensko k účasti na povojnovej obnove Ukrajiny. To pomôže aj našej ekonomike.

Ruský Gazprom zrejme dlhodobo cez nastrčené firmy financoval západných ekologických aktivistov, ktorí broja proti jadru a bridlicovému plynu. 

V texte týždňa komentátor New York Times Ross Douthat vysvetľuje neblahý vplyv rozsudku Roe vs. Wade na americkú spoločnosť. A vo videu týždňa sa Jordan Peterson pokúša dať návod na efektívne kritické myslenie.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Pomôžme rodinám ešte viac

Hoci sa vo vládnej koalícii aktuálne vášnivo diskutuje o protiinflačnej pomoci pre slovenské rodiny a výsledok tejto diskusie je nejasný, platí, že rodiny na Slovensku potrebujú väčšiu pomoc ako soľ.

O prorodinných opatreniach sa na Slovensku akademicky diskutuje už desaťročia. No konkrétne opatrenia, ktoré sa podarilo presadiť, sú zväčša len úpravou výšky rôznych prídavkov a príspevkov a spravidla sa tieto zmeny dejú krátko pred voľbami.

Najväčšiu položku vo výdavkoch tvoria tradične potraviny a náklady na bývanie vrátane energií. Hoci ich ceny sú v zásade pre všetkých rovnaké, pre tie najohrozenejšie skupiny vyčerpajú výdavky na tieto položky väčšiu časť, ak nie takmer celý príjem.

Slovenské rodiny sú pritom skupinou, ktorá je u nás najviac ohrozená chudobou. Popri skupine osamelo žijúcich dôchodcov (28,5 percenta domácností) sú na tom materiálne najhoršie rodiny s troma a viac deťmi (36,3 percenta) a neúplné rodiny, kde jeden rodič vychováva jedno alebo viacero detí, či už ide o matku samoživiteľku, matku či otca po rozvode, alebo vdovu/vdovca (33,6 percenta). Údaje sú zo Štatistického úradu za rok 2021.

Z hľadiska vplyvu inflácie sa však jej zásah na rodiny s malými deťmi násobí viacerými výdavkami, s ktorými si už dôchodcovia takpovediac nemusia robiť starosti. Len zlomok seniorov nad 65 rokov je zaťažených splácaním hypotéky, v posledných mesiacoch banky unisono zvyšovali úroky pri úveroch na bývanie. Malé deti vyžadujú aj vyššie výdavky na oblečenie a obuv. Ak sa aj dospelí dokážu uskromniť, deti jednoducho zo svojho oblečenia vyrastú.

V prvých rokoch starostlivosti o dieťa navyše aj pri úplnej rodine vypadáva jeden príjem. Neskôr prichádzajú nevyhnutné výdavky na škôlku, pričom v niektorých regiónoch majú šťastie tí, ktorí nemusia veľkú časť príjmu investovať do súkromného zariadenia. Popritom má matka dieťaťa naďalej neisté postavenie na trhu práce. Buď si prácu hľadá len veľmi ťažko, alebo je odkázaná prijať prakticky akékoľvek platové podmienky, len aby aspoň čosi do rodinného rozpočtu priniesla. A čím sú deti staršie, pribúdajú ďalšie náklady v rôznych krúžkoch.

Do výdavkov vstupuje ešte jeden dôležitý faktor. Personálny nedostatok v zdravotníctve dotlačí mnoho rodičov k tomu, že na vyšetrenie radšej volia objednávku v súkromnom zariadení. Hoci za poplatok, no s istotou, že dieťa čo najskôr uvidí odborný lekár.

Preto treba uvítať aj návrh, aby časť nákladov na mimoškolskú činnosť bola hradená z verejných zdrojov. Ostáva už len ustrážiť, aby zároveň prevádzkovatelia týchto aktivít následne o štátne príspevky nezvýšili svoje taxy.

A ak existuje spor o to, či prispievať všetkým deťom (prídavkami, daňovým bonusom aj na krúžky) bez ohľadu na príjem rodičov, treba povedať, že ide o príspevok pre dieťa. Každé by naň malo mať rovnaký nárok.

V slovenských podmienkach sa totiž takzvaná adresnosť spravidla končí tak, že pri nastavenej hranici sa k príspevkom nedostanú ani ľudia, ktorí hranicu prekročia len o zopár eur. A, naopak, rôzni špekulanti si ich aj vďaka známostiam po úradoch užívajú, aj keď ani zďaleka netrú biedu.

Vláda by mala preto nájsť odvahu aj na väčšiu podporu rodín. Od masívnejšieho daňového zvýhodnenia pracujúcich rodičov cez podporu lacnejších hypoték pre mladé rodiny, podporu rodinného podnikania, dostatočnú kapacitu škôlok a škôl aj s nevyhnutnou dostupnosťou primárnej zdravotnej starostlivosti pre deti.

Pár eur navyše na prídavkoch či lacnejší krúžok síce poteší, no najlepšou cestou je, aby mladé rodiny s príchodom potomka neupadali do rizika chudoby.

Pomoc Ukrajine sa nám aj oplatí 

Investíciou do budúcnosti môže byť aj naše spojenectvo s Ukrajinou. Tento týždeň vystúpil telemostom v slovenskom parlamente ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij. Väčšinu publika, v sále aj vo verejnosti, zaujali slová o potrebe vojenskej a diplomatickej pomoci a žiadosť o podporu členstva Ukrajiny v Európskej únii, o boji za slobodu. Ale aj o tom, aby Slovensko nerobilo tú istú chybu ako Ukrajina a nenechalo sa zlákať ruskými surovinami aj za výhodnejšie ceny, ktorými sa Kremeľ snaží manipulovať bližších aj vzdialenejších susedov.

Ku koncu svojho prejavu spomenul ešte jednu udalosť: „Viem, že v júni sa v Bratislave uskutoční donorská konferencia, ktorá má aktivovať pomoc pre Ukrajinu. A verím, že na tomto mieste budeme môcť diskutovať o konkrétnych projektoch na obnovenie normálneho života v rôznych regiónoch Ukrajiny.“

Inzercia

To, čo v týchto slovách ukrajinského prezidenta nezaznelo explicitne, možno dočítať medzi riadkami. Ide o jasný signál ponuky na spoluprácu pri povojnovej obnove Ukrajiny. Škody, ktoré spôsobila ruská invázia, sa už dnes rátajú na miliardy eur. A minimálne miliardy sa budú investovať na nápravu toho, čo bolo materiálne zničené.

Naším národným záujmom by mala byť aj hospodárska prosperita krajiny. A možnosť, ba priam ponuka toho, aby sa na rekonštrukcii zničenej Ukrajiny podieľali aj slovenské firmy, znamená budúce pracovné miesta pre stovky, možno tisíce Slovákov.

Peniaze, ktoré prídu do slovenských rodín, ktoré ich minú aj za slovenské výrobky a z ktorých dane skončia v slovenskom rozpočte – štátnom či samosprávnom.

To nie je vypočítavý cynizmus, ako sa nabaliť na vojne. To je prirodzený záujem mať aj na východe spoľahlivého obchodného partnera a vrátiť život aj do tých končín našej vlasti, z ktorých dnes všetky šikovnejšie hlavy a ruky utekajú.

Ruskí ekológovia z Gazpromu

Už niekoľko rokov sa objavujú sporadické správy o tom, že niektoré západné environmentálne organizácie sú v skutočnosti lobistickými skupinami ruských záujmov, najmä na poli energetiky.

Najväčšie množstvo takýchto správ sa spája s pôsobením ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Napríklad riaditeľ francúzskeho think-tanku Fondation pour l’innovation politique, teda Nadácie pre politické inovácie, Dominique Reynié povedal, že napríklad v Belgicku Gazprom financoval organizácie, ktorých členovia sa neskôr stali ministrami a pod rúškom zelenej politiky presadzovali odklon od jadrovej energetiky. Tento francúzsky inštitút pritom sám seba identifikuje ako liberálny a progresívny, teda z politického prúdu, ktorý environmentálny aktivizmus nijako nespochybňuje.

Snaha Gazpromu smeruje nielen k obmedzeniu jadrovej energetiky, ale aj proti prieskumu a ťažbe bridlicového plynu, ktorého má Európa hojné zásoby. Ak by si totiž krajiny EÚ dokázali z vlastných zdrojov zabezpečiť dostatok plynu či jadrovými elektrárňami dostatok elektriny, nepotrebovali by ruský plyn, ktorý dodáva – áno, Gazprom.

Nie je to tak, že by rôznorodí aktivisti bojovali proti jadru či bridlicovému plynu len z peňažnej motivácie od Rusov. Cez rôzne schránkové firmy však Kremeľ dokáže finančne pomôcť ich aktivitám tak, aby boli dostatočne viditeľné a zasiahli verejnú mienku.

Viaceré podozrenia z minulých rokov zmapoval Gatestone Institute. Ukážkovým príkladom je nemecká environmentálna organizácia Naturschutzstiftung Deutsche Ostsee, ktorej prispelo na činnosť 10 miliónmi eur konzorcium Nord Stream 2.

...........................................................

Text týždňa: Ako Roe rozvrátil republiku

„Liberálne pobúrenie nad možnosťou, že by Najvyšší súd zvrátil prípad Roe vs. Wade, sa zdá byť v súlade so všeobecným presvedčením, že liberáli bránia demokraciu pred hrozbou autoritárstva a obhajujú princíp vlády väčšiny proti republikánom. Aj proti sudcom, ktorých menoval Donald Trump, ktorý voľby vyhral napriek tomu, že nezískal väčšinu všetkých hlasov,“ píše komentátor New York Times Ross Douthat.

Toto pobúrenie je však pochopiteľné len do chvíle, kým si uvedomíte, že pôvodný verdikt, teda legalizácia potratov v celých USA, bol takisto výsledkom rozhodovania úzkej elity sudcov. Jeho zvrátenie, naopak, bude znamenať skutočný návrat k demokracii, keď si každý zo štátov USA bude môcť upraviť potratovú legislatívu podľa svojej vôle.

Keď v roku 1973 sedem sudcov legalizovalo potraty a zrušilo zákony jednotlivých štátov, otvorili proces, ktorý trvá dodnes. Z každých prezidentských volieb a nominácií na sudcov Najvyššieho súdu urobili aj čiernobielu debatu o potratoch. Podľa Rossa Douthata je tento prípad aj koreňom súčasného rozdelenia USA na dve nezmieriteľné skupiny. Ak liberálni sudcovia našli v ústave absolútne právo na potrat, potom veriaci kresťan, ak chce zostať verný svojmu presvedčeniu, musí logicky začať pochybovať o ústave.

„Ak do toho pridáte obraz elitárskych právnikov sediacich vo Washingtone, D. C., je to ten najlepší podklad pre ľudovú vzburu,“ dopĺňa Ross Douthat.

...........................................................

Video týždňa: Ako kriticky myslieť

Zo psychologického hľadiska môže byť znepokojujúce a možno až nebezpečné samostatne premýšľať, hovorí kanadský klinický psychológ Jordan Peterson. Pre mnohých ľudí je potom výhodnejšie, pohodlnejšie a jednoduchšie nielen nechať za seba myslieť nejakú autoritu, ale dokonca aktívne sa podieľať na odhaľovaní a potláčaní znepokojivých myšlienok u iných ľudí.

Na druhej strane sa anonymnými myšlienkovými prejavmi napríklad vo virtuálnom svete môžeme zbaviť zodpovednosti za svoje slová a neznášať riziko fyzickej ujmy.

Kritickým myslením podľa Petersona, naopak, môžeme nazvať to, ak so svojimi myšlienkami ideme do otvorenej a úprimnej intelektuálnej konfrontácie, v ktorej sme ochotní pripúšťať vlastné omyly, ale sa aj naučiť poctivo argumentovať v prospech vlastných presvedčení.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.