Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
11. máj 2022

Ropné embargo

Pri súčasnom nastavení poškodí viac Európu ako Rusko

Dlhé prechodné obdobie dáva výhodu Rusku. Ak ho chceme ekonomicky položiť, treba zaviesť okamžité embargo.

Pri súčasnom nastavení poškodí viac Európu ako Rusko

FOTO Profimedia

Už od začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa analytici po celom svete snažia odhadnúť, ako dlho vydrží Rusko svoju vojnu financovať. Realita je však taká, že aj napriek sankciám prúdia do krajiny Vladimira Putina aj naďalej stovky miliónov aj z Európy.

Európa sa teraz toto nedobrovoľné nepriame financovanie vojny rozhodla okresať a zaviesť embargo na ruskú ropu. Návrh musia schváliť všetky členské krajiny, no Maďarsko je zásadne proti, takže dohoda zatiaľ neprichádza.

V každom prípade schválenie embarga by nebolo bezbolestné a pocítili by ho obyvatelia celej Európy. Bojkot by totiž nevyhnutne viedol k ďalšiemu rastu už aj tak vysokej inflácie, a to nielen pre vyššie ceny pohonných látok. Ich nárast sa vždy prejaví prakticky na všetkých tovaroch, keďže energie sú potrebné tak pri výrobe, ako aj preprave.

Európska komisia je však ochotná túto záťaž podstúpiť, ak to prispeje k rýchlejšiemu koncu vojny. Mnohí odborníci však upozorňujú, že ropné embargo nebude mať želaný efekt, a to najmä kvôli tomu, ako je jeho zavedenie naplánované.

Bruselský think-tank Breugel dokonca upozorňuje, že embargo môže nakoniec skončiť ako výhra pre Rusko minimálne v krátkodobom horizonte a prehra pre európsku a svetovú ekonomiku.

Pomalý postup dáva Rusku výhodu

Európska komisia si zobrala na mušku ruskú ropu, pretože práve tá je kľúčovým zdrojom príjmov ruského rozpočtu. V minulom roku príjmy z jej exportov tvorili 45 percent z celkových štátnych príjmov. Vojna je drahá, podľa odhadov stojí Putina 500 až 600 miliónov denne, a ak by nemal príjmy z predaja plynu ani ropy, dlho by si jej vedenie nemohol dovoliť.

Viacerí odborníci, medzi nimi aj Ivan Mikloš, preto od začiatku konfliktu tvrdia, že Európa môže najrýchlejšie dosiahnuť jeho koniec tým, že okamžite prestane nakupovať ruské uhľovodíky. Pre Rusko je totiž Európa najväčší trh a zároveň je to najlepšie platiaci zákazník.

Miklošova teória by mohla fungovať, koniec odoberania by však musel prísť okamžite. Európska komisia má iný plán.

Embargo na ropu by malo prísť postupne v rámci nasledujúcich mesiacov, pričom úplne by začalo platiť od januára 2023. Podľa pôvodného plánu by mali dve krajiny – Slovensko a Maďarsko – dostať výnimku a mohli by ropu kupovať do konca roka 2023. Slovensko by však chcelo vybojovať dokonca trojročné prechodné obdobie, naša závislosť od ropy zo Sibíri je totiž aktuálne takmer stopercentná.

Táto postupnosť má zaručiť, že firmy sa na embargo budú môcť pripraviť, adaptovať sa na nových dodávateľov a nový typ ropy, a tým sa zabráni výraznejšiemu zdražovaniu.

Trhy však ukazujú, že to tak celkom nefunguje. Ceny ropy neustále rastú a správy o možnom embargu, a teda zvýšenom dopyte a menšej ponuke, ich ženú ešte vyššie.

Krátkodobo Rusko výpadok zvládne

Je pravda, že od začiatku vojny dopyt po ruskej rope klesol a dnes sa predáva výrazne lacnejšie ako napríklad americký Brent. Kým barel ruského mixu Urals sa v pondelok predával v priemere za 78 dolárov, cena Brentu bola v priemere na úrovni 106 dolárov. Ešte vlani bol pritom rozdiel iba minimálny.

Aj keď Rusko svoju ropu teraz predáva lacnejšie, jej cena je stále dosť vysoká na to, aby uspokojila potreby štátnej kasy. Tej totiž stačí, aby cena presiahla 44 dolárov za barel.

Z rastúcich cien vyvolaných aj neistotou spôsobenou možným embargom tak profituje aj samotné Rusko, na ktoré toto embargo cieli.

Vďaka viac ako polročnému prechodnému obdobiu bude mať zároveň čas vytvoriť obchodné vzťahy s alternatívnymi odberateľmi a aspoň čiastočne im aj prispôsobiť infraštruktúru. Na rozdiel od plynu je totiž preprava ropy jednoduchšia a ropovodmi do Európy prúdi iba zlomok z celkovej spotreby. Zvyšok sa prepravuje tankermi.

Najväčší záujem o ruskú ropu možno očakávať z Ázie, a to najmä zo strany Číny a Indie. Ako informuje portál Energymonitor, obe ho už aj prejavili. Dá sa očakávať, že Peking by vyrokoval cenu, ktorá by v porovnaní s tým, čo platí Európa, bola pre Rusko veľkou stratou.

Mnohí odborníci tak upozorňujú, že z krátkodobého hľadiska by embargo, tak ako je nastolené, Rusku nespôsobilo zásadné ťažkosti.

„Nemali by sme v krátkodobom výhľade očakávať kolaps ruského ropného priemyslu,“ uviedol pre nemecký Der Spiegel aj riaditeľ Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie James Henderson. Veľká časť z ruskej produkcie sa totiž do Európy môže podľa neho dostať okľukou. Surová ropa sa predá napríklad do Indie, kde sa z nej vyrába nafta, a tá sa následne predá do Európy.

Ázia Európu nenahradí

Ako konštatuje aj britský ekonomický denník Financial Times, okamžité dôsledky by krajina zvládla, z dlhodobého hľadiska je to inak.

Inzercia

„Áno, budú môcť vyviezť viac ropy do Ázie, ale tým nedokážu vykompenzovať stratu európskeho trhu,“ povedala denníku hosťujúca vedkyňa na Fínskom inštitúte medzinárodných vzťahov Maria Shagina.

V Európe totiž aktuálne končí 60 percent z celkových ruských ropných exportov. Do Číny už teraz prúdi 22 percent a nie je celkom isté, či ázijské krajiny budú mať dostatočný apetít na to, aby pohltili spomínaných 60 percent, ktoré budú zrazu k dispozícii.

Rusko sa bude musieť vyrovnať aj s problémami s infraštruktúrou, tá je totiž vybudovaná tak, aby sa ropa čo najrýchlejšie a najlacnejšie dostala k hlavnému odberateľovi. Jej zmena je oproti tej plynovej jednoduchšia, aj tak si však vyžiada čas a investície.

Úspech embarga podľa Hendersona závisí aj od toho, ako sa zachovajú tankerové spoločnosti, firmy, ktoré s ropou obchodujú, ako aj poisťovne. Mnoho zo západných podnikov v ropnom odvetví už odmietlo s ruskou ropou obchodovať, otázka je, či to vydrží.

Podľa časopisu Der Spiegel tak úspech alebo neúspech embarga bude závisieť od toho, či sa Západu podarí urobiť ruskú ropu „toxickou“ aj pre zvyšok sveta. Šéf ruského inštitútu na londýnskom King´s College Adnana Vatansevera, ktorý je expertom na ruský energetický priemysel, si myslí, že je na to potrebná hrozba sekundárnych sankcií na aktérov, ktorí by Rusku umožnili obchádzanie sankcií.

Pred úplným a okamžitým embargom na ruskú ropu Európu varovala aj americká ministerka financií Janet Yellen. To by podľa nej viedlo k okamžitému rastu cien ropy, čo by malo „ničivý vplyv na Európu a iné časti sveta.“ Lepšou cestou je podľa nej snaha znížiť ruské zisky z predaja ropy a plynu.

Ruský ropný úpadok

Plánované embargo tak podľa mnohých odborníkov Rusko ihneď nezlomí, dlhodobé vyhliadky pre tamojší ropný priemysel, ktorý je ťahúňom ruskej ekonomiky, sú však ponuré. Aj pri veľkom záujme z Indie či Číny sa krajine zrejme nepodarí presmerovať všetku produkciu a pre obmedzené skladovacie kapacity bude nutné ťažbu aspoň trochu znížiť.

Ruský ekonóm Nikolaj Kulbaka pre Der Spiegel poukazuje na to, že to so sebou prinesie hneď niekoľko problémov. „Máme obrovské množstvo starých ropných vrtov, kde nie je možné zastaviť ťažbu bez toho, aby sa zničili polia,“ vysvetľuje.

To je spôsobené agresívnou ťažbou v 70. a 80. rokoch, keď sa na zvýšenie vyťaženého objemu používala technika zaplavovania vodou. Tá sa bežne používa aj na Západe, no najmä v neskorších fázach ťažby a nie takým agresívnym spôsobom, ako sa dialo v Sovietskom zväze.

Jej použitie v prvotných fázach môže výrazne znížiť celkový výťažok z ropného poľa. Toto je podľa analýzy Haagskeho centra strategických štúdií presne to, čo sa stalo na sibírskych ropných poliach, a na konci 90. rokov sa produkcia výrazne prepadla.

Putin sa po svojom príchode do prezidentského úradu zameral na obnovenie ťažby a vďaka lepšiemu manažmentu, ako aj masívnemu zvýšeniu vrtov zameraných na ťažbu zvyškovej ropy sa situáciu podarilo zlepšiť.

Tieto snahy sa sústredili na ropné polia na západnej Sibíri, z ktorých pochádza väčšina ruskej produkcie. Ich úpadok je stále ťažšie zastaviť a náklady na ťažbu rastú. Postupne dosiahli 20 dolárov za barel a očakáva sa, že do roku 2030 narastú až na 30 dolárov.

Analýza preto konštatuje, že ak sa Rusku nepodarí objaviť nové ložiská, produkcia ropy bude postupne výrazne klesať. V posledných rokoch prebehli viaceré prieskumné akcie, no priniesli iba obmedzené výsledky.

V roku 2014 Rosneft v spolupráci s Exxonmobilom našli ložiská v arktických morských oblastiach. Ťažba na mori je nákladnejšia a Rusko ju bez západných partnerov ani nevie spustiť. Prieskumy taktiež odhalili možnosť ťažby bridlicovej ropy. Ani tú Rusko nedokáže ťažiť bez západných technológií.

To, že ďalšie navyšovanie ťažby nebude možné, si uvedomuje aj Kremeľ. Ruská energetická stratégia do roku 2035 totiž neplánuje rast. Cieľom je v roku 2025 dosiahnuť úrovne z roku 2018 a v roku 2035 sa už počíta s miernym poklesom.

Oxfordský inštitút energetických štúdií aj tieto ciele považuje za veľmi náročné. Podľa ich predpokladu, zverejneného ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine, sa dá očakávať, že ak budú ceny ropy aj naďalej nízke a sankcie budú ďalej platiť, ruská ropná produkcia klesne o 30 percent.

Vývoj posledných mesiacov zamiešal karty, sankcie sú dnes omnoho rozsiahlejšie a príjmy z ropy budú nižšie. Pokles tak môže byť ešte výraznejší. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.