KDH vyzýva ministra vnútra Romana Mikulca, aby konal a dôsledne vyšetril skartácie osobných spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek narodených v rokoch 1931 až 1937, vrátane príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ku ktorým došlo v rokoch 2017 a 2018 na ministerstve vnútra na čele s Robertom Kaliňákom. Polícia trestné oznámenie Ústavu pamäti národa odmietla.

Ústav neuspel ani s následnou sťažnosťou. Nepotvrdilo sa tak podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti so skartáciami osobných spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek. 

„Vyzerá to tak, akoby sa rezort vnútra zbavoval akejkoľvek zodpovednosti. Skartácie dokumentov, ktorých súčasťou boli aj osobné spisy bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v ŠtB, odobril príslušný odbor ministerstva vnútra. Išlo pritom o dokumenty, ktoré od rezortu vnútra dlhodobo a neúspešne žiada ÚPN,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.  

ÚPN a ministerstvo vnútra sa podľa hnutia roky naťahujú o vydanie zväzkov, pretože ÚPN má do svojej správy prevziať dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989. Medzi dokumenty, ktoré mali byť ÚPN odovzdané, patrili aj osobné (kádrové) spisy a osobné evidenčné karty príslušníkov ŠtB, ktoré sú predmetom zverejnenia alebo sprístupňovania podľa zákona o pamäti národa.

KDH ešte v januári vyzvalo kompetentné orgány, aby skartácie spisov riadne vyšetrili. „To, ako sa dnes nakladá so spismi z čias komunizmu, je dôležité pre odhalenie pravdy, ale aj pre budúcnosť našej spoločnosti. Závažne vedome a cielene zahmlievať pravdu by znamenalo pošliapať princípy spravodlivosti, teda ísť proti základom vyspelej demokratickej krajiny. To si Slovensko nemôže dovoliť,“ zdôraznila europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.