Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
09. máj 2022

Putinova dilema

Deň víťazstva bez víťazstva

Rusko dnes oslávilo tradičný Deň víťazstva.

Deň víťazstva bez víťazstva

Foto: TASR

Vojenská prehliadka na Červenom námestí v Moskve sa konala v porovnaní s poslednými rokmi v menšej mierke, na poslednú chvíľu bol zrušený prelet letectva.

Oficiálne malo byť príčinou počasie, no v skutočnosti bol v Moskve počas prehliadky krásny slnečný deň, oblakov bolo dokonca menej než počas cvičných letov v dňoch pred prehliadkou. Možno sa preto domnievať, že u Rusov prevládli obavy, či by Ukrajinci nedokázali vpašovať jednotku s protilietadlovými strelami do samotnej Moskvy a zostreliť jedno z lietadiel nad Červeným námestím.

Prehliadka mala aj bez takýchto incidentov svoje groteskné momenty – napríklad keď Putin pred tisíckami vojakov deklaroval podporu Ruska pre boj proti militarizmu. Impozantná inscenácia bola tento rok ostro sledovaná aj preto, že je prvou po celoplošnej invázii Ruska na Ukrajine. Časť pozorovateľov si preto myslela, že ponúkla Putinovi vhodnú príležitosť pripraviť ruskú verejnosť na korekciu kurzu, teda že buď vyhlási akési víťazstvo, alebo, naopak, vyhlási vojnový stav a mobilizáciu.

Napokon sa však prehliadka skončila bez významnejších oznámení. Znamená to, že sa mobilizácia nekoná?

Prečo Putin neoznámil mobilizáciu

Dôvod, pre ktorý Putin neoznámil víťazstvo, je jednoduchý. Po 2 mesiacoch, 2 týždňoch a 2 dňoch vojny nedosiahol počiatočné ciele svojej invázie a zrejme ich už ani nedosiahne. O čosi zložitejšia je otázka, či sa Rusko nadobro vzdalo úvah o mobilizácii a či ich vôbec malo.

Renomovaný vojenský analytik Michael Kofman tvrdí, že ruská armáda bude musieť prijať vážne opatrenia, ak hodlá ešte dlhšie pokračovať v útočných operáciách. „Bez národnej mobilizácie si myslím, že Donbas je poslednou veľkou ofenzívou, o ktorú sa ruská armáda môže pokúsiť vzhľadom na súčasný stav a dostupnosť síl. Či už sa (ofenzíva na Donbase) podarí, alebo nepodarí, ruská armáda bude z hľadiska ofenzívneho potenciálu do značnej miery vyčerpaná,“ argumentuje pre týždenník Der Spiegel.

Rusi stratili 15 až 20 percent z celkového počtu aktívnych tankov, možno dokonca viac: k dnešnému dňu Rusi dokázateľne stratili 641 tankov, pričom v roku 2021 celkový počet aktívnych tankov v ruskej armáde bol odhadovaný na 2609 tankov. Ďalších dvanásť tankových práporov, hrubým odhadom teda 372 tankov, sa vtedy nachádzalo vo formácii.

Ešte horšie sú však pre Rusko straty personálu. Keďže ruská armáda bola budovaná na vedenie veľkej vojny s NATO, jej štruktúry počítali s mobilizáciou veľkého počtu pechoty, ktorá za mierových podmienok nie je súčasťou aktívnej armády. Rusko sa však oficiálne nenachádza vo vojne a armáda vykonáva len „špeciálnu operáciu“, preto sa mobilizácia neuskutočnila.

Kofmanov kolega Rob Lee si myslí, že aj keď Rusko mobilizáciu nevyhlásilo dnes, ešte nevedno, či k takémuto kroku nepristúpi v budúcnosti. „V dnešnom Putinovom prejave nie je nič významné, ale rozhodnutie o mobilizácii bude musieť urobiť v najbližších týždňoch. Rusko do tejto vojny zaviazalo 80 percent svojich BTG (práporových taktických skupín) a chýba mu dostatok pozemných jednotiek s vojakmi na zmluvu na udržateľnú rotáciu.“

Lee opisuje salámovú metódu, ktorou by sa Rusko mohlo pokúsiť vyriešiť svoje problémy s nedostatkom personálu a zároveň znížiť spoločenský odpor voči takémuto kroku. „To nevyhnutne neznamená, že Rusko vykoná úplnú mobilizáciu, ale môže povoliť nasadenie v súčasnosti slúžiacich branných jednotiek na Ukrajinu. Každý pluk a brigáda má mať jeden prápor obsadený brancami, ako aj dôstojníkmi a poddôstojníkmi,“ vysvetľuje.

„Bez nasadenia týchto branných práporov, ktoré majú nižšiu kvalitu ako BTG stálej pripravenosti, môže mať Rusko v nadchádzajúcich mesiacoch problémy s udržaním územia, ktoré v súčasnosti kontroluje na Ukrajine, najmä keď Ukrajina dostane lepšie vybavenie NATO,“ odhaduje Lee.

Mobilizácia by tak prakticky neznamenala povolanie miliónov Rusov, ktorí už dávno vojenskú službu opustili a na bojisku by boli len veľmi obmedzenou pomocou. No aspoň čiastkovou mobilizáciou bývalých kontraktorov by Rusi dokázali vykryť svoje straty. Vojnový stav by Moskve umožnil aj legálne nasadiť brancov z povinnej vojenskej služby, ktorých dnes možno nasadzovať v zahraničí, iba ak sa prihlásia „dobrovoľne“.

Inzercia

Riziká mobilizácie sú však značné – podľa Kofmana by Putin týmto krokom stratil kontrolu nad tým, čo môže vyhlásiť za víťazstvo, a musel by sledovať maximalistické požiadavky. To by vojnu mohlo urobiť ešte dlhšou a krvavejšou.

S tým sa stotožňuje aj rusko-americký bezpečnostný expert Dmitrij Alperovič: „Vyhlásenie mobilizácie len preto, aby pomohla znovu dobyť Donbas, nedáva zmysel, pokiaľ ide o kompromis medzi rizikom a prospechom, a je de facto priznaním porážky po tom, čo domáce publikum zásobuje neustálym prúdom ruských predpokladaných víťazstiev a vyhláseniami, že operácia ide ,podľa plánu‘,“ myslí si Alperovič.

„Ak Putin vyhlási mobilizáciu, bude to ďalší útok na Kyjev a/alebo Odesu a nastolenie proruského bábkového režimu. Bol by však hlúpy, keby si myslel, že Šojgu a Gerasimov môžu uspieť tam, kde už raz zlyhali.“

Mobilizácia podľa Alperoviča nevyrieši ruské problémy. „Viac nevyškolených síl nerieši zlú taktiku, logistiku a výcvik – v skutočnosti to všetko ešte zhoršuje –,  všetko veci, ktoré odsúdili prvý ruský útok na Kyjev na neúspech. A mobilizácia by trvala mnoho mesiacov. Takže ak jeho (Putinova) súčasná ofenzíva zlyhá, zadrhne sa nezávisle (od mobilizácie).“

Podobné odhady vyjadrili v ostatných dňoch aj ruskí odborníci. Vojenský analytik Michail Chodarjonok sa k chýrom o mobilizácii vyjadril skepticky: „Predstavme si, zabubnujú bubeníci, zatrúbia fanfáry, je vyhlásená mobilizácia. Kedy dostaneme prvý pluk? Na Nový rok. Nemáme rezervy, pilotov, lietadlá. Preto by mobilizácia nemala ako pomôcť. Ak dnes prikážeme stavať nové lode, kedy dostaneme prvú? O dva roky. Tak to chodí s mobilizáciou,“ opisuje ťažkosti v snahe rýchlo nahradiť straty ruskej armády.

„Ak stanovíme úlohu sformovať tankovú divíziu, kedy bude hotová? Povedal by som, že 90 dní je minimum. A nebude vybavená modernou výzbrojou, pretože modernú výzbroj nemáme. Posielať ľudí vystrojených zbraňami včerajška do vojny 21. storočia do zrážky so zbraňami štandardu NATO (...) by nebolo správne.“

Čo teda Chodarjanok navrhuje? „Samozrejme, musíme nahradiť straty, aj v osobnom stave, aj zbraní a vojenskej techniky. No je lepšie dosiahnuť to priemyslom, ktorý vyrába modernú a perspektívnu techniku. Mobilizácia vo svojom klasickom poňatí otázku nevyrieši,“ tvrdí.

Rusko sa však nachádza pod tlakom. Ak Ukrajina ubráni Donbas a vyhne sa obkľúčeniu a zničeniu svojej armády, mohla by v priebehu ďalších týždňov prejsť do protiofenzívy a oslobodiť časť okupovaných území.

Vojna sa tak posunie do ďalšej fázy. Jednou z možností bude cielený ruský nátlak na ukrajinskú ekonomiku blokádou prístavu v Odese a pokus Ukrajinu ekonomicky vyhladovať – už len kvôli hrozbe ponorenia ruskou Čiernomorskou flotilou sa budú všetky lode počas trvania vojny vyhýbať ukrajinským prístavom na míle, investori krajinu obchádzajú oblúkom.

Horším scenárom by bolo, keby Putin vyhlásil vojnový stav. Ani to by mu nezaručilo víťazstvo, ale znamenalo by to viac strát, viac obetí na strane vojakov aj civilistov. Jeho prejav na Deň víťazstva však ukazuje, že ako víťaz sa zatiaľ necíti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.