Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
08. máj 2022

Týždenný výber šéfredaktora

Pápež František ako obeť dvoch slovenských propagánd

Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.

Pápež František ako obeť dvoch slovenských propagánd

Rozlúčka s pápežom Františkom pred jeho odletom do Vatikánu na bratislavskom letisku 15. septembra 2021. Svätý otec ukončil oficiálnu návštevu Slovenska. FOTO TASR – Michal Svítok

Rozhovor Luciana Fontanu, šéfredaktora talianskeho denníka Corriere della Sera, s pápežom Františkom vyvolal veľkú pozornosť aj na Slovensku.

O obsahu rozhovoru sme informovali krátko po zverejnení, jeho interpretácie si už následne žili svojím životom.

V istom zmysle to bol František, ako ho z jeho vyjadrení poznáme roky: muž hovoreného slova, svedectva a silnej charizmy, ale aj pápež, ktorý v porovnaní s predchodcami neberie ohľady na teologickú precíznosť a diplomatické maniere a hovorí voľne, niekedy až tak voľne, že to vyvoláva zmätok.

Tentoraz sa dopustil istého diplomatického faux pas, keď Fontanovi prezradil, že Orbán sa mu na nedávnej audiencii zveril, že Putin má v pláne ukončiť vojnu 9. mája. Medzi pápežom a Orbánom išlo zjavne o diskrétnu komunikáciu a z vyjadrenia pápeža nebolo jasné, či Orbán mu povedal len svoj názor, alebo to mal priamo od Putina. V každom prípade, ukrajinský veľvyslanec obratom požiadal maďarského ministra zahraničia o audienciu, aby sa dozvedel, čo Orbán vie o Putinových plánoch.

František týmto rozhovorom znervóznil aj časť talianskych konzervatívcov, keď vychválil politikov ľavice, napríklad ministerku zahraničia Emmu Boninu, s ktorej ideami síce nesúhlasí, ale je vraj najväčšou znalkyňou Afriky. „Pred touto ženou, hovorím, klobúk dole.“ Bonino je v Taliansku symbolickou figúrou radikálnej ľavice, ktorá celé desaťročia bojuje za legalizované potraty a chce zrušiť často využívaný inštitút výhrady vo svedomí.

Pápež otvoril ďalšie témy: v súvislosti s Kirillom hovoril o Putinovom miništrantovi, aj o tom, prečo chce zájsť za Putinom a až potom do Kyjeva. Načal aj „veľkú otázku o dodávkach zbraní Ukrajine“ s tým, že jeho doktrínou bolo vždy odmietať obchod so zbraňami, k samotnej téme zaujal skôr zdržanlivé stanovisko: „Neviem odpovedať, som od toho príliš vzdialený.“

Okrem toho viac rozprával o vojne ako o špinavej záležitosti, vojny sa robia podľa pápeža preto, aby sa testovali vyrobené zbrane, tak to bolo počas španielskej občianskej vojny aj neskôr – čo pôsobí ako príliš zjednodušený pohľad na príčiny vojen.

Najväčší rozruch u nás vzbudila krátka veta, skôr taký povzdych pápeža, keď ako jednu z domnienok vyjadril, či šéfa Kremľa nepriviedol k zlej reakcii a rozpútaniu konfliktu „štekot NATO pred ruskými dverami“.

Denník SME to v rámci bežného spravodajstva spracoval s aktivistickým titulkom „Pápež používa kremeľský naratív. Hovorí o štekote NATO pred ruskými bránami“. Z textu SME ďalej vyplýva, že pápežovi nie je vôbec jasné, kto je agresorom a kto obeťou.

Ale to je predsa zavádzanie: pápež po vypuknutí vojny v zjavnej narážke na Putinovu propagandu odložil nabok obvyklú vatikánsku zdržanlivosť a vyhlásil, že „toto nie je len vojenská operácia, ale vojna rozsievajúca smrť, skazu a utrpenie“. Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin tiež jasne hovorí, že Ukrajina sa bráni pred ruskou agresiou a má právo sa brániť – a áno, k tomu rovnako ako pápež dodáva obavu z eskalácie vojny pre zbrane, ktoré tam dodávajú iné krajiny.

Mnohé z toho, čo hovorí pápež, vyplýva z podstaty jeho kresťanskej misie, ktorá vysoko presahuje záujmy štátov či rôznych ideológií: tak ako dnes odsudzuje vojnu a zbrojenie na všetkých stranách, počas utečeneckej krízy v mene lásky k blížnemu apeloval na európske štáty, aby prijímali migrantov.

Ale rovnako platí, že pápež aj jeho štátny sekretár sú súčasťou pacifistickej tradície. V románskom intelektuálnom svete čerpajú katolícki pacifisti najmä z odkazu významného spisovateľa, filozofa a politika Igina Giordaniho, účastníka prvej svetovej vojny a autora vášnivých protivojnových polemík. V okolí pápeža je dnes viacero teológov, ktorých nazeranie na vojnu formovali aj Giordaniho myšlienky. (Pre zaujímavosť, aj o Giordanim sme pred tromi rokmi hovorili s riaditeľom jeho centra Albertom Lo Prestim.)

Cez titulky novín to síce vyzerá, že kým včera v otázke migrantov bol Orbán jeho najväčším svetským nepriateľom, dnes je zas v otázke vojny na Ukrajine jeho najväčším spojencom a údajne šíri prokremeľské naratívy.   

Ale kým táto mediálna propaganda pápežovi nerozumie, iná propaganda cynicky využíva Františkov pacifizmus na vlastné účely. Robert Fico už katolíkom vo vláde odkazuje, že konajú proti slovám Františka, lebo „americké záujmy sú silnejšie než ich kresťanské presvedčenie“.

Čo je smutnejšie, v rovnakom duchu zneužívajú postoje pápeža aj isté konzervatívne kruhy, ktoré do 24. februára tvrdili, že na anexii Krymu a rozvrate Donbasu nesie vinu Západ a Rusko len bránilo svoje existenčné záujmy. Táto téza však po 24. februári padla.

Tieto kruhy tak dnes zrazu objavili Františka a jeho slová používajú ako palicu proti kresťanom a konzervatívcom, ktorí podporujú pomoc Ukrajine dodávkami zbraní.

Je to účelová propaganda, keďže katolíci, ktorí podporujú vojenskú pomoc Ukrajine, sa môžu s pokojným svedomím oprieť aj o augustiniánsky koncept spravodlivej vojny.

Inzercia

Najmä je však v tom kus pokrytectva: tieto isté kruhy dosiaľ pápeža kritizovali či ignorovali, vysmievali sa mu za naivitu počas utečeneckej krízy a pred štyrmi rokmi sa stal ich hrdinom arcibiskup Viganó, ktorý vyzval pápeža Františka, aby odstúpil.

Viganó sa však viackrát znemožnil a napokon aj viaceré jeho tvrdenia proti pápežovi v kauze kardinála McCarricka boli vyvrátené, no protifrantiškovské kruhy boli ticho. A teraz bez hanby používajú autoritu toho istého pápeža, aby tým zahovorili vlastné omyly o Rusku, Ukrajine a Západe a robili z Hegera a spol. tých horších katolíkov.

Len je to príliš priehľadná a úsmevná manipulácia.

Texty týždňa

Slovenskou udalosťou týždňa bolo hlasovanie o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie. V redakcii sme na to nemali rovnaký názor, Marek Vagovič a Martin Hanus polemizovali o téme v tejto videorelácii.

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí v rozhovore s Lukášom Kekelákom hovorí, prečo je v OĽaNO veľká nespokojnosť s jeho nástupcom Lengvarským. Podľa Krajčího ich minister Lengvarský podrazil, keď napriek prísľubu nezrušil usmernenie o zmene pohlavia. O tomto probléme sme hovorili aj s českou sexuologičkou Hanou Fifkovou, ktorá upozorňuje, ako sa v dôsledku rozvoľnenia kategórií muž a žena šíri transsexualizmus ako nový druh sociálnej infekcie.

Andrej Žiarovský hovoril v ďalšej videorelácii s Lukášom Krivošíkom o slovenských húfniciach pre Ukrajinu, aj o tom, prečo takáto pomoc nie je vyhlásením vojny Rusku. Veľmi nás teší mimoriadna divácka odozva na tieto odborné vojenské diskusie, predošlú časť o potopení krížnika Moskva si len na YouTube pozrelo doteraz 84-tisíc divákov.

Populárny český historik Pavel Kosatík, autor veľmi dobre hodnotených kníh aj scenárov pre Českú televíziu, vydal knihu o moderných slovenských dejinách. V rozhovore pre Postoj hovorí: „Spoločný štát obnovovať nechcem, ale snívam o hlbšom prepojení a vzájomnom tvorivom ovplyvňovaní našich dvoch národov.“

Pozorne sledujeme dianie v USA, kde sa zrejme schyľuje k tomu, že konzervatívna väčšina sudcov na Najvyššom súde dosiahne zrušenie rozsudku v prípade Roe verzus Wade z roku 1973. Ak sa tak v júni stane, bude to vzpruha nielen pre americké pro-life hnutie.

Iva Mrvová priniesla zaujímavý rozhovor s bývalým výsadkárom, ktorý slúžil v Afganistane či v Iraku – aj o tom, čo prežíva vojak, ktorý sa vráti domov a nevie sa zaradiť do normálneho života.

Pavol Hudák v rozhovore so Zdenkom Dzurjaninom, ktorý odfotografoval 4 181 slovenských kostolov, hovoria aj o jedinečnom webe www.kostolyslovenska.sk.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.