Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Reportáž Spoločnosť
05. máj 2022

Reportáž z islamskej republiky

Iránsky režim o tom vie. Pretože režim vie o všetkom

Boli sme v Iráne, mapovali opozíciu Talibanu a popritom spoznávali miestneho človeka.

Iránsky režim o tom vie. Pretože režim vie o všetkom

Kresba na múre bývalej americkej ambasády v Teheráne. Foto: IM

Čoskoro to bude rok, odkedy je Afganistan v plnom náručí Talibanu. Hnutie postavené na radikálnom islame a paštúnskom nacionalizme ničí životy miliónom ľudí. Časť z nich utiekla do zahraničia, časť funguje v pravidlách z iného storočia a snaží sa prežiť.

No v okolí Afganistanu, predovšetkým v Iráne a Tadžikistane sa dnes kumuluje opozícia pripravená bojovať s Talibanom dovtedy, kým ho z územia nevytlačí. Túto opozíciu dnes sponzoruje najmä Rusko, krajina vojensky ponorená do agresie voči susednej Ukrajine, čo dnes celú záležitosť komplikuje.

Ale o tom nabudúce, o spiacich bunkách opozície neďaleko Kábulu, o prepojeniach Talibanu a Islamského štátu a rizikách, ktoré hrozia Európe i celému civilizovanému svetu.

Teraz sa poďme krátko pozrieť do Iránu, kde cudzinec veľmi intenzívne cíti najmä dve emócie: hrdosť a nenávisť. Hrdosť na obrovské kultúrne bohatstvo Perzie. A nenávisť jej elít voči Západu.

Teherán. Foto: IM

Vitajte v islamskej republike

Aby ste spoznali „človeka“, potrebujete ho zažiť zo všetkých strán. Potrebujete sa rozprávať s bohatým i chudobným, s tými, ktorí chodia do mešity, i tými, ktorí navštevujú miestny bordel. Iste, občas ide o tých istých ľudí. Taký je človek bez ohľadu na náboženstvo.

Lietadlo sa pri pristávaní trochu nahlo a kocka ľadu v pohári nahlas cinkla o stenu. No mladá žena predo mnou si to nevšímala, bola príliš zahľadená do okna, do výhľadu na rozľahlé mesto, na jeho banky, mosty a kupoly mešít, ktoré sa leskli v lúčoch slnka.

Mladá žena odložila pohár s whisky a cez vlasy si prehodila šatku. Bola doma.  Zdieľať

Ozval sa mikrofón a žena sa náhle vystrela. Odložila pohár s whisky a cez vlasy si prehodila šatku. Nebola jediná, ženy v celom lietadle si jedna po druhej rovnakým pohybom zakrývali hlavy. Robili to naučene, tak ako už toľkokrát predtým, keď sa vracali do domoviny, v ktorej platia iné pravidlá ako vo zvyšku sveta.

Kde ženy nemôžu spievať na verejnosti a prístup na facebook sa obchádza cez VPN. Kde sa randí cez Instagram a na tretí deň vám v bare napriek tvrdej prohibícii ponúknu ruskú vodku.

„Vitajte v Teheráne,“ oznamuje v mikrofóne mužský hlas a motory stíchnu.

Teherán. Foto: IM

Pod dohľadom Chomejního

Tie mená sa každému zamieňajú, no Iránec si ich nezmýli nikdy. Tie tváre pozná príliš dobre. Zdieľať

Človek si to všimne takmer okamžite. Iránske vlajky sú všade. Vysoké stĺpy so zástavami lemujú ulice a mosty Teheránu, týčia sa na vládnych budovách, bankách i stánkoch s fastfoodom. Na každej z nich je trikolóra a uprostred nápis Allah. Majú pripomínať iránsku hrdosť. Akoby ju beztak nebolo cítiť všade.

Tá národná hrdosť priťahuje. Netvoria ju však vlajky rozostavené po obrovskej krajine, ale čosi iné. História ríše, ktorá sa rozprestierala od Balkánu cez Malú Áziu až po hranice Indie. Peržania dobyli Babylon, Jeruzalem a tvorili históriu, ktorú si dodnes každý z nich nesie v sebe.

Okrem vlajok je tu však nadmerne prítomné aj čosi iné. Obrazy dvoch mužov. Dve podobné tváre, no oči sa im líšia. Prvý je Chomejní, muž, ktorý v roku 1979 viedol islamskú revolúciu, a ten druhý, Chameneí, ktorý na ňu dozerá dnes. Tie mená sa každému zamieňajú, no Iránec si ich nezmýli nikdy. Tie tváre pozná príliš dobre.

Vľavo najvyšší vodca Iránu, Ajatolláh Chámeneí. Vpravo „otec“ islamskej revolúcie, ajatolláh Chomejní. Mesto Kom, Irán, 2022. Foto: Iva Mrvová

Revolúcia, ktorá nikdy neprestala

Tie obrazy si pamätáme a vždy nás prekvapia.

Irán bol slobodný a farebný, ulice Teheránu zdobil spev a dámy v minisukniach. Dnes nevidieť ani jedno. Krajinou prešla islamská revolúcia a na jej čelo zasadol Ajatolláh Chomejní. Muž, ktorý sa vrátil z exilu a z Iránu vyhnal prozápadného monarchu Šáha Pahlavího, ktorý všetkým bral a sebe dával.

Krajina sa odvtedy zmenila. Ženy dostali na verejnosti zákaz spievať, predĺžili si sukne a zakryli vlasy, režim postavený na šiítskom islame sledoval každého, kto tieto pravidlá novej republiky odmietal.

V spoločnosti vznikal priestor nasiaknutý strachom, ktorý po rokoch útlaku prešiel do akejsi zotrvačnosti.

Mnohí ľudia sa naučili žiť dva životy. Jeden verejný, tam hore, na hladine, kde človek kráča podľa pravidiel, a ten druhý súkromný, tam dole, v priestore vlastných domovov a prítmí niekoľkých barov, kde je svet iba jeho.

Foto: IM

Mimo jeho očí

Z dverí na rohu ulice sa vyvalí biely dym a hlasná hudba. Sladká vôňa melóna a hrozna sa tlačí do okolia, kým sa dvere opäť rýchlo nezavrú.

Inzercia

Kúpia si letenku a s ňou aj víkendový priestor slobody. Pri návrate sa ženy opäť zahalia a splynú s prostredím. Zdieľať

Bar je plný. Vodné fajky s rozžeravenými uhlíkmi sú rozostavené po zemi. Ich dym stúpa až k stropu a chráni súkromie dvojíc, ktoré sa túžia spoznať. Je to miesto, kde je možnosť držať sa za ruky a spoznávať sa bez prísneho pohľadu okolia.

No niektorí mladí, najmä solventnejší Iránci to riešia inak. Kúpia si letenku do Dubaja a s ňou aj víkendový priestor slobody. Pri návrate domov si ženy opäť zahalia telo i vlasy a splynú s prostredím.

„Ak chcete, na zajtra vybavím vodku.“ Amir, náš miestny sprievodca, sa usmieva. Vie, že v krajine roky funguje prohibícia, a keby ho ktosi chytil s fľašou v ruke, mal by problém. No drobné pašerácke siete sú fajn biznisom a hra na mačku a myš s iránskou vládou k tomu patrí.

Režim o baroch ako tento vie. Pretože režim vie o všetkom. Pochopil však, že mládež potrebuje žiť. Hoci v Iráne zakázal americké sociálne siete, Facebook, Netflix či Youtube, mladí majú svoje kanály. Vidia, ako v zahraničí žijú ich rovesníci. Sú to mladí, ktorí vždy najviac potrebujú žiť v slobode.

Foto: IM

Nenávisť je lepkavá

Nenávisť k Spojeným štátom je silná, fyzická. Je to jeden z dôvodov, pre ktorý Irán prijal ruský protizápadný príbeh o Ukrajine.  Zdieľať

Pozdĺž chodníka sú rozostavené tanky a tam vpredu stíhačky. Iránske Národné múzeum islamskej revolúcie a svätej obrany je dnes akési prázdnejšie, tmavé mračná hlásia blížiaci sa dážď. Napriek tomu vidieť v okolí rodiny s deťmi. Muži, ženy a deti sa prechádzajú pomedzi tanky a smetné koše so židovskými hviezdami.

Je to priestor, kde sa spája hrdosť a nenávisť, kde si pripomíname islamskú revolúciu, moment, v ktorom sa Irán podľa svojich elít vymanil zo zahraničných vplyvov Západu. Vplyvov, ktoré ho viazali, dusili, vyciciavali a pretvárali vo svoj prospech. V roku 1979 vykročil na vlastnú cestu.

Nenávisť Iránu k Spojeným štátom je silná, fyzická. Je to jeden z dôvodov, pre ktorý dnes Irán prijal ruský protizápadný príbeh o Ukrajine a vojenský zásah voči suverénnemu štátu vykresľuje ako predzvesť úpadku Západu.

Nenávisť je lepkavá, spája. A režim to vie. No budovať na nej časť lojality vlastného obyvateľstva sa nemusí vyplatiť. Keď je totiž nenávisti príliš, dokáže sa zvrtnúť do výbušného koktejlu, ktorý zasiahne všetkých.

V parku Múzea svätej obrany. Foto: IM

Ruže a skrkvané autá

Nebo sa zaťahuje. Dvaja chalani sa v parku točia na kupole tanku, ruky dvíhajú nad hlavu a kričia Aláhu Akbar, keď sa jeden z nich pošmykne a spadne. Spoza tanku sa náhle ozve rev.

V rohu priestoru za múzeom sú akési autá. Teda čosi, čo ich pripomína. Karosériu majú skrkvanú a kolesá im zväčša chýbajú. Vyzerajú ako veľké kopy šrotu uložené tesne vedľa seba. Vedľa každého stojí veľká, strieborná tabuľa v tvare slzy a na nej vyrytý nápis:

Martýr: Masúd Alimohammadi
Vedec atómovej energie a profesor fyziky
Dátum a miesto umučenia: 12. január 2010 Teherán
Umučený diaľkovo ovládanou bombou umiestnenou v motocykli zaparkovanom vedľa jeho auta
Teroristická organizácia: tajná spravodajská organizácia Izraela (Mossad)
Vynikajúce vlastnosti mučeníka: Nikdy neurobil nič bez hĺbkového štúdia a vedomostí

A ono to pokračuje. Vo vedľajšom aute vybuchol Ali, mal tri deti a zbožne sa modlil, zostalo po ňom len zhorené vozidlo. Ďalšia a ďalšia slzička opisuje príbeh, ktorý vyvrcholil výbuchom a smrťou iránskych vedcov spolupracujúcich na jadrovom programe krajiny.

Občas to znie ako krátke bio, napadne mi, keď sledujem popisy na tabuliach vedľa zhoretých vozidiel: „Mal dve deti, zbožne sa modlil, rád bicykloval... Zabila ho teroristická organizácia Mossad.“

Keby to nebolo také strašné, človek by sa zasmial. Ibaže v tomto prostredí je to iné, v prostredí tankov, stíhačiek a áut skaličených výbuchom. Je to akýsi skanzen smútku i hrdosti, miesto, kde si máme pripomenúť, koľkí Iránci zahynuli, aby v revolúcii, ktorá nikdy neprestala, vybojovali to, čo dnes ľudia žijú. Slobodu podľa pravidiel šiítskeho islamu.

Zničené autá vedcov, ktorí spolupracovali na jadrovom programe. Foto: IM

Duchovné, politické a nič medzi tým

Ajjatoláh Chomejní, otec islamskej revolúcie, je všade. Jeho tvár je na stenách obytných domov, na letisku i vo vstupnej bráne. Jeho obrazy visia nad stolmi v reštauráciách i čajovniach, vidieť ho v obchodných centrách, kde jeho odhodlaný výraz kontrastuje s blikajúcimi reklamami.

Všimla som si to až neskôr. Fakt, že Amir a ostatní mladí, ktorí nás sprevádzajú po Teheráne či Kome, politickom a duchovnom hlavnom meste Iránu, odvracajú hlavu vždy, keď sa objaví Ajatolláhov obraz. Náš sprievodca to robí podvedome, akosi naučene, keď prechádzame ulicami plnými áut a on prstami netrpezlivo bubnuje po volante v zaseknutej premávke.

Je zjavné, že on i jeho kamaráti, generácia odchovaná na Instagrame, nechce politiku a všadeprítomný Ajatolláhov pohľad. Chce iPhone a slobodný život, v ktorom môže mať v rukách vlastnú budúcnosť. V ktorom môže prestať nenávidieť tých, na ktorých jeho vláda aktuálne ukáže.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.