SPOLOČNOSŤ: Ohrozí Európska únia našu náboženskú slobodu?

Z nudných byrokratických vôd Bruselu sa do Európy prihnala vlna rozruchu kvôli novej antidiskriminačnej smernici. Je tento návrh nebezpečné tsunami, ktoré môže ohroziť náboženskú slobodu starého kontinentu alebo falošný poplach, ktorý v členských štátoch veľa vody nenamúti?

Návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu pochádza z dielne holandskej europoslankyne Kathalijne Marie Buitenweg. Sedemnásteho marca návrh prešiel parlamentným výborom pre ľudské práva (LIBE) a poslanci Európskeho parlamentu mu druhého apríla vyjadrili sympatie pomerom hlasov 360 ku 227. Rozhodujúce slovo v schválení smernice má však Rada EÚ. Ako na svojej stránke píše britský Kresťanský inštitút , aj keď výsledok hlasovania parlamentu nie je pre Radu zaväzujúci, má naň veľký vplyv.

Kresťanstvo bez krížov?

Zákaz všetkých foriem diskriminácie na základe kritérií vymenovaných v novej smernici, má Európska únia zahrnutý vo svojich zákonoch z roku 2000. Ten sa však týka len nerovného zaobchádzania v pracovnom prostredí. Nový návrh rozširuje právnu ochranu pred diskrimináciou v oblastiach prístupu k tovarom a službám poskytovaným verejnosti, vrátane bývania, sociálnych výhod, sociálnej istoty, zahŕňajúc zdravotnú starostlivosť. Na muške by teda mohli byť napríklad nemocnice, rôzne charitatívne zariadenia, hotely, väzenia. Denník Daily Mail sa obáva, že v súvislosti a vágnym definovaním diskriminácie, môže dôjsť k záplave súdnych prípadov zo strany kohokoľvek, kto tvrdí, že bola porušená jeho dôstojnosť nepriateľským prostredím určitej organizácie. Ateisti by sa mohli cítiť dotknutí krížom visiacim v priestoroch hospicov, modlitbami na verejnosti, či bibliami, ktoré sa distribuujú do hotelov po celom svete. Naopak, veriacich by mohlo uraziť vyobrazenie, ktoré by zosmiešňovalo ich náboženstvo...

Diktát cirkvám

Anglikánska cirkev v Spojenom kráľovstve sa bojí toho, že podľa pravidiel, ktoré smernica zavedie, by pre cirkvi mohlo byť ilegálne odmietnuť poskytnutie prijímania alebo iných posvätných úkonov praktizujúcim homosexuálom alebo ľuďom s iným náboženským vyznaním. Obavy cirkví sa týkajú aj svadobných obradov pre homosexuálne páry v štátoch, v ktorých sú legalizované manželstvá osôb s rovnakým pohlavím. Strach zo sankcionovania v týchto prípadoch cirkvi vyvodili z údajnej snahy členov EP odstrániť náboženskú výnimku, ktorá by cirkvám a náboženským organizáciám dovoľovala „diskriminovať“ v ohľade zamedzenia úkonov, ktoré protirečia vnútorným pravidlám.
Ďalším kameňom úrazu je cirkevné školstvo. Veľa anglických cirkevných škôl totiž uvádza ako kritérium prijatia do svojich radov členstvo v miestnej cirkvi. Simon Calvert, hovorca Kresťanského inštitútu vyjadril, že „poslanci Európskeho parlamentu (EP) chcú z diskriminačného zákona odstrániť ochranné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie organizácií založených na viere.“ Briti v tomto prípade vedia, o čom hovoria. Schválenie protidiskriminačnej legislatívy za vlády Tonyho Blaira vyústilo do zatvorenia niekoľkých adopčných agentúr po tom, čo vláda odmietla v zákone uviesť náboženskú výnimku.

Mnoho kriku pre nič

Aj keď je logické, že sa dotknuté skupiny boja reštrikcie svojich práv, podľa autorky smernice, europoslankyne Buitenweg, kritici v niektorých veciach nemajú celkom jasno. „Smernica sa nedotýka a nemôže sa týkať manželského práva členských štátov. Cirkvi teda môžu naďalej odmietnuť vykonávať svadobné obrady homosexuálnym párom,“ vyjadrila sa pre Postoy.sk europoslankyňa prostredníctvom svojho poradcu.
Smernica podľa jej slov nezakazuje ani žiadne náboženské symboly v spomenutých zariadeniach. „Nie je žiaden problém v tom, ak sa napríklad v obchode nachádza náboženský symbol. Smernica je aplikovateľná iba v prístupe k tovarom a službám.“ To znamená, že pokiaľ si môžu v obchode kúpiť rovnaký tovar moslimovia, budhisti, ateisti, homosexuáli, či postihnutí ľudia, je to v súlade s novou európskou legislatívou.
Keďže v texte je zahrnutá vyššie spomínaná náboženská výnimka, smernica by nemala ohroziť ani nezávislosť cirkevných škôl. „Na ochranu svojho étosu majú cirkevné školy dovolené diskriminovať na základe náboženstva,“ dodáva poradca autorky smernice. Problém by však mohol nastať, ak by takýto typ školy odmietol prijať študenta kvôli jeho sexuálnej orientácii, či iným kritériám.

Mikolášik za, Záborská proti

Slovenskému europoslancovi Miroslavovi Mikolášikovi sa návrh anti-diskriminačnej smernice zjavne pozdáva. Slovenská verzia tlačovej správy, ktorá bola na stránke EÚ uverejnená po aprílovom hlasovaní, informuje, že Mikolášik „ poďakoval poslankyni Buitenweg za výborne odvedenú prácu vo vypracovaní tejto správy“ a vyzval na zlepšovanie rovnakého prístupu v rámci členských štátov.

Proti bola naopak europoslankyňa Anna Záborská. „V Európskom parlamente som hlasovala proti tejto smernici. Nie som presvedčená, že na základe tohto dokumentu môžeme efektívne zabrániť rôznym formám diskriminácie“ povedala pre Postoy.sk. Záborská však upozornila na prehnaný rozruch, ktorý rezolúcia vyvolala a potrebu posudzovať návrh v jeho celosti. „Táto smernica nevyžaduje od žiadneho členského štátu, aby zmenil a doplnil jeho súčasné zákony a prax, pokiaľ ide o oblasti, ktoré patria do kompetencie členských štátov EÚ.“

Podľa Záborskej by mali dať občania Slovenska vláde a stálemu zastúpeniu v Bruseli jasne najavo, či si želajú, aby smernica bola zamietnutá. Svoj názor už zverejnili predstavitelia protestantských cirkví a rôznych kresťanských združení, ktorí v otvorenom liste vyzvali premiéra, aby svojou autoritou presadil hlasovanie slovenského reprezentanta proti návrhu.

Zbytočné obavy

Hoci podpredsedom vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny je Dušan Čaplovič, za anti-diskriminačnú smernicu v Bruseli hlasovať nebude. Vo svojom stanovisku, ktoré portálu Postoy.sk poskytol, sa však vyjadril, že „názor, podľa ktorého by na základe takejto smernice mohlo dôjsť k ohrozeniu náboženskej slobody alebo slobody prejavu, nemôže byť sám osebe považovaný za právne podložený“. Smernicu Čaplovič považuje za užitočnú, pretože „dopĺňa existujúci rámec ochrany pred diskrimináciou, zakotvený v už platných smerniciach ES“. Upozornil aj, že značná časť návrhu už je v podmienkach SR zakotvená v zákone o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Na európskom fóre bude názor Slovenska na potrebu smernice reprezentovať ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, ktorá je členkou Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľa.

V súvislosti so schválením smernice sa v zahraničnej tlači objavili komentáre varujúce pred novým prenasledovaním kresťanov. Je však otázne, či vzniknutý rozruch a obavy okolo doplnenej anti-diskriminačnej legislatívy nie sú väčšie ako praktický dosah, ktorý smernica napokon v jednotlivých členských štátoch dosiahne.

Mária Škvarlová

Foto: westmont.edu, nzhistory.net.nz, christiantoday.com, flickr.com, nomadsland.ning.com

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo