Prezident do volieb nerozhodne o kandidátoch na ústavných sudcov

Prezident SR Andrej Kiska zatiaľ nerozhodne o kandidátoch na ústavných sudcov. O tom, ako bude ďalej postupovať, chce bezprostredne po marcových parlamentných voľbách hovoriť so zvolenými predstaviteľmi parlamentných politických strán do Národnej rady SR.

„Za seba chcem povedať, že ako prezident pôjdem na takéto rozhovory po parlamentných voľbách iba s dvoma zámermi,“ vysvetlil Kiska. „Ako zvýšiť autoritu a dôveru v ústavný súd, jeho rozhodovanie a každého jedného sudcu, ktorému sa dostane česť pôsobiť v tejto najvyššej súdnej inštancii. A ako do budúcnosti predísť akýmkoľvek sporom v otázke kompetencií pri vymenovaní sudcov ústavného súdu,“ ozrejmil.
      

Kiska zdôraznil, že ako prezident je v zmysle ústavy povinný dbať na riadny chod ústavných orgánov. „Musím dnes konštatovať, že vo vzťahu k ústavnému súdu som vyčerpal všetky ústavné možnosti svojej povinnosti prispieť k riadnemu chodu tohto ústavného orgánu. A preto musí nastúpiť riešenie, na ktoré potrebujeme dohodu s národnou radou,“ odôvodnil svoje rozhodnutie.
      

Hlava štátu už má podľa jej slov pripravené podklady pre rozhodnutie o kandidátoch Eve Fulcovej, Jurajovi Sopoligovi a Miroslavovi Ďurišovi. V prípade naposledy zvolených kandidátov – Jany Laššákovej a Mojmíra Mamojku si ešte overuje niektoré skutkové okolnosti.
      

„Beriem však do úvahy, že takéto rozhodnutie by mohlo vyvolať nielen odborné polemiky, ale možno aj politické a dokonca nové ústavné spory, pri ktorých sa budú používať účelovo protichodné argumenty a výklady zmätočných rozhodnutí ústavného súdu,“ odôvodnil jeho odloženie.
      

Kiska opäť kritizoval postup pléna ústavného súdu, ktoré sa na konci minulého roka odmietlo zaoberať jeho návrhom na výklad právomocí hlavy štátu pri vymenúvaní sudcov ústavného súdu. Pripomenul pritom rozpor medzi ústnym a písomným odôvodnením III. senátu vo veci sťažnosti odmietnutých kandidátov.  
     

 „Ústavný súd má spory riešiť, nie ich vyvolávať. Ústavný súd nemôže pôsobiť ako nedôveryhodná politická strana, ktorá raz povie jedno a potom urobí iné. Raz povie tak, inokedy naopak. Jedno vyhlási ako záväzné rozhodnutie, iné napíše. A keď dostane otázku, ako to teda je, tak sa tvári, že sa jej to nijako netýka,“ uviedol.
      

Prezident vysvetlil, že pri rozhodovaní o svojom postupe zobral do úvahy názory mnohých ústavných právnikov, s ktorými situáciu opakovane konzultoval. Tí podľa jeho slov hovoria o právnej svojvôli, alebo dokonca nevykonateľnosti rozhodnutia ústavného súdu.
      

„Rozumiem tomu, že rôzne právne názory na ústavné spory budú existovať vždy. Ale nie je ďalej únosný stav, keď dokonca samotní sudcovia ústavného súdu nachádzajú oprávnené a vážne dôvody označovať postup svojich kolegov za svojvoľný či protiústavný. Dôvody, ktorými sa spochybňuje dokonca aj vykonateľnosť rozhodnutia ústavného súdu,“ doložil.
      

Ústavný súd je v súčasnosti nekompletný, jeho 13-člennému plénu chýbajú dvaja sudcovia. Kiska v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament. Na prestížny justičný post posunul sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.
     

 Ďalší post sa uvoľní na konci februára, keď sa skončí funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila Národná rada SR dvoch kandidátov – poslancov vládneho Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Tú navrhli stranícki kolegovia Anna Vitteková a Miroslav Číž, Mamojku prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mamojka je dekanom tejto fakulty.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo