Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
11. máj 2009

ROZHOVOR: Opus Dei: Médiá nám škodia

Ako to je vlastne s Opus Dei? Čo sú zač? Ako žijú? Sú spojení so slobodomurármi? Angel a Cyril to rezolútne odmietajú. Angel Miquel je študent marketingovej komunikácie na Univerzite Komenského a Cyril Šebo zarába na seba a svoju rodinu. Obaja sú členmi Opus Dei a za nič by nemenili. Koľko ste už n...

Ako to je vlastne s Opus Dei? Čo sú zač? Ako žijú? Sú spojení so slobodomurármi? Angel a Cyril to rezolútne odmietajú. Angel Miquel je študent marketingovej komunikácie na Univerzite Komenského a Cyril Šebo zarába na seba a svoju rodinu. Obaja sú členmi Opus Dei a za nič by nemenili.

Koľko ste už na Slovensku?
Angel Miquel: Pomaly päť rokov.

Ako ste sa sem dostali?
A.M.: Cez Opus Dei.

Ako ste sa ocitli v Opus Dei?
A.M.: Som Mexičan a odmalička som sa zapojil do jedného klubu, ktorý riadilo Opus Dei. Takto som ich spoznal. Potom sme sa presťahovali do Barcelony a tam som sa stal členom Opus Dei. Keď som mal 18 rokov, vyskytla sa táto možnosť, a tak som sem prišiel.

Páči sa vám tu?
A.M.: (smiech) Ta ne?

Čo je vlastne Opus Dei? Rehoľa alebo spoločenstvo?
A.M.: Nie, nemá to nič spoločné s rehoľou. Podľa kánonického práva je to osobná prelatúra. Závisí najmä od ľudí, ktorí sú podriadení prelátovi. Mnohí to prirovnávajú k vojenským ordinariátom.

Vy s tým súhlasíte?
Cyril Šebo: Myslím, že zatiaľ neexistuje žiadna osobná prelatúra okrem Opus Dei vo svete. Nejaké pokusy boli, ale v podstate to zostalo iba v tejto polohe.

Mohli by sme sa aj my stať členmi Opus Dei?
A.M.: Dobrá otázka. (smiech) Určite nie tak, že prídete a poviete: „Chcem byť členom Opus Dei.“ Sú tu isté podmienky. Prvou je, že človek by mal mať povolanie. Nemôže to byť postavené iba na domnienkach či pocitoch.

Aby sme to spresnili, ako existuje povolanie do kňazstva či rehoľného života, tak existuje aj povolanie k Opus Dei?
A.M.: Áno, napríklad tak, ako je aj povolanie k manželstvu.

Prídeme za vami, že sme v sebe našli povolanie. Čo ďalej?
A.M.: Človek, ktorý sa chce stať členom Opus Dei, to musí nejako prejaviť. Napríklad rok sa modlí a rozlišuje, či je to pre neho alebo nie. Tiež by mal pravidelne chodiť do Centra Opus Dei a hlbšie poznávať jeho ducha, aby potom mohol skutočne rozlíšiť svoje povolanie. Veľmi k tomu pomáha duchovné vedenie s niekým, kto pozná Opus Dei dobre.

Podľa čoho si Opus Dei vyberá svojich členov. Jedinou podmienkou je iba to povolanie?
A.M.: Áno, je to jediná podmienka.

Zameraní na vzdelaných a bohatých?

Stretli sme sa s názormi, že Opus Dei si za členov vyberá iba vzdelaných ľudí.
A.M.: Nie je to pravda. V Barcelone som videl právnikov či lekárov, ale zároveň som videl aj záhradkárov a kuchárov, ktorí sú členmi Opus Dei. Takže povedať, že si niekto z Opus Dei vyberá ľudí podľa toho ako sú vzdelaní, alebo koľko zarábajú, je úplná „mamlasina“.
C.Š.: Je možné sa v Opus Dei vyskytuje viac ľudí so vzdelaním. Je to však do istej miery prirodzené. Pretože keď človek berie prácu ako prostriedok k svätosti, je veľmi pravdepodobné, že sa bude snažiť na svojej profesii pracovať.

Pod Opus Dei patria vychýrené univerzity, napríklad Navarra v Španielsku či Santa Croce v Ríme. Prečo sa Opus Dei tak veľmi zameriava na vzdelanie?
A.M.: Toto sú podľa mňa školy, ktoré sa dokázali zviditeľniť. Ale nehovorí sa napríklad o Brafe. Viete, čo je Brafa? Športová škola pre slabšie rodiny v Barcelone, kde tisíce mladých ľudí dostávajú stredoškolské vzdelanie a zároveň si môžu zašportovať. Idete do Mexika a tu sú školy, kde učia ľudí, ako si majú pestovať zemiaky. A isto sú to tiež veľmi dobré školy. Lenže o týchto školách sa hovoriť nebude. To už jednoducho nie je obraz, ktorý chcú médiá podávať o Opus Dei. Lebo ľudí nezaujíma to, že Opus Dei sa stará aj o záhradkárov.

Na svojom webe máte napísané, že „veriaci Opus Dei sa zaväzujú zúčastňovať na kresťanskom vzdelávaní poskytovanom prelatúrou“. V čom je špecifické?
A.M.: Špecifické je asi v tom, že to nie je všeobecné vzdelávanie ako v škole. Ale je to skôr o duchovných prednáškach. Ja ako člen Opus Dei mám takpovediac povinnosť chodiť každý týždeň na vzdelávacie stretnutia.

O čom sa hovorí na takom stretnutí?
A.M.: Hovorí sa hlavne o duchovnom živote a spôsobe, ako sa posväcovať v práci a ako robiť apoštolát.

Čiže z toho všetkého vyplýva, že hlavná charizma Opus Dei je dobre si vykonávať svoje povinnosti.
A.M.: Hlavným posolstvom je, že každý človek sa má stať svätým tam, kde je a prostredníctvom svojej práce, uprostred sveta a v konkrétnom povolaní. Napríklad pre mňa ako študenta to znamená, že sa nebudem flákať, ale poctivo pripravovať na skúšky. A v tom kontexte, že sa snažím mať istý duchovný život, nejaké duchovné normy ako svätá omša každý deň, rozjímanie, modlitby, ruženec. Vrátane toho dostávame formáciu buď spôsobom duchovných cvičení alebo cez krúžky, prednášky...
C.Š.: Je to kľúčový bod spirituality. Čítal som kdesi, že Božie dielo je ľudská práca s božím obsahom a formou. Myslím, že je to výstižné.

Opus Dei – diecéza v diecéze

Pôsobíte na celom Slovensku?
A.M.: Centrum máme zatiaľ iba v Bratislave.

Chystáte sa aj inde?
A.M.: Nie, zatiaľ sa nechystáme.

Aká je vlastne hierarchia v Opus Dei? Môžeme povedať, že ste akoby diecéza v diecéze?
A.M.: Na čele Opus Dei stojí prelát. My ho voláme otec, lebo prelát je strašne oficiálne (smiech). S ním spolupracujú ľudia z generálnej rady. Každá krajina alebo viacero štátov sa rozdeľujú na regióny. Napríklad my s Českom sme jeden región. V každom regióne je komisia, v ktorej je prelátov vikár so svojou regionálnou radou. V každom Centre – dome je jedna miestna rada.

Súčasťou Opus Dei sú aj rodiny. Ako je to s touto štruktúrou?
A.M.: Sú tri typy členov Opus Dei. Numerári, supernumerári a pridružení. Numerári sú ľudia, ktorí žijú v celibáte. To je aj môj prípad. Starajú sa o duchovnú formáciu v Opus Dei. Z celkového počtu členov je ich iba asi desať percent. Supernumerári sú ľudia, ktorí žijú v manželstve. Tých je veľká väčšina. Možno niektorí majú ešte len frajerku (smiech). Títo tvoria jadro Opus Dei, pretože ako obyčajní ľudia sa posväcujú pri plnení si svojich povinností v rodinnom, spoločenskom a kultúrnom živote. No a pridružení sú ľudia, ktorí tiež žijú v celibáte, ale so svojimi rodičmi, ktorým pomáhajú v ich potrebách.

Takže dá sa povedať, že ste akoby rehoľník?
A.M.: Nie, v žiadnom prípade.

A ste viazaný nejakými sľubmi?
A.M.: Nie, žiadne sľuby v Opus Dei nie sú. Tým, že nie sme rehoľa neskladáme žiadne sľuby.

To znamená, že je to na báze dobrovoľnosti?
A.M.: Áno.

Čiže keď zistíte, že toto už nie je vaša cesta, jednoducho odídete?
A.M.: Do istej miery áno a do istej miery nie.

V akom zmysle?
A.M.: Keď máte povolanie od Boha, tak to nejde len tak zrušiť. Ale v niektorých prípadoch je možné, že človek v skutočnosti to povolanie nemal, aj keď si to myslel. Rieši sa to tak, že od 18 rokov človek môže oficiálne vstúpiť do Opus Dei. Urobí sa zmluva medzi človekom a Opus Dei, v ktorej sa zaväzuje, že sa bude riadiť podľa ducha Opus Dei. A na druhej strane Opus Dei sa zaväzuje k tomu, že mu ponúkne prednášky, duchovnú pomoc. Táto dohoda sa obnovuje každý rok počas nejakého obdobia a potom môže byť uzatvorená natrvalo. Každý rok sa táto zmluva musí obnoviť, vždy 19. marca pre všetkých členov (pozn. red. 19. marca je sviatok sv. Jozefa).

Čiže niečo ako večné sľuby?
A.M.:. Nie, sľuby sa týkajú iba troch evanjeliových cností chudoby, čistoty a poslušnosti a majú verejný význam. Táto dohoda je súkromná vec medzi prelatúrou a členom Opus Dei a týka sa všetkých oblastí života, rovnako ako viera.

Inzercia

Bežný deň v Opus Dei

Povedali ste, že ste numerár. Ako vyzerá bežný deň takého numerára?
A.M.: Začína asi tak, že sa ráno zobudím a mám problém vstať zo svojej postele (smiech). Potom ranná hygiena, raňajky a keďže som študent, tak cesta na univerzitu. Takže doobeda najmä škola a chvíľa modlitby. No a poobede to závisí od konkrétneho dňa, ale štúdium, kamaráti, povinnosti atď. No a supernumerári majú ešte príjemné povinnosti, čo má každý človek v manželstve: hrať sa s deťmi, pripravovať večeru, pomáhať deťom s domácimi úlohami atď.

Vy máte taktiež zmluvu s Opus Dei?
C.Š.: Áno.

Ale normálne chodíte do práce.
C.Š.: Áno, klasicky chodím do práce. Je to vlastne podstata tejto spirituality.

No ale teraz je to pomerne náročné, keďže je finančná kríza a mnohých prepúšťajú z práce...
A.M.: Nie, práve že tu to funguje ináč. Toto nie je firma. Nie je to tak, že ak ma prepustia z práce, budem mať problém v Opus Dei.(smiech) Opus Dei je rodina.

Stále sa točíme okolo pojmu prelatúra. Prečo je Opus Dei prelatúra?
A.M.: Všetko sa začalo tým, že svätý Josemaría založil v roku 1928 Opus Dei. Vtedy ešte neexistovala žiadna forma, ku ktorej by sa Opus Dei mohlo pripojiť. Boli tu len rehole, respektíve nejaké sekulárne zoskupenia.

Takže bola to vízia vášho zakladateľa?
A.M.: Mmm, pomalšie... (smiech). Začalo to tým, že arcibiskup v Madride im povolil činnosť a dával im právnické formy. Tie však nedokázali zahrnúť celú spiriualitu Opus Dei. Až II. Vatikánsky koncil zaviedol pojem osobnej prelatúry. Neskôr v roku 1982 Ján Pavol II. povedal, že to môže byť tá najlepšia forma pre Opus Dei, pretože tam boli kňazi, manželia, aj ľudia, ktorí žili v celibáte a pritom nikto z nich neskladal sľuby.

Čiže právnický termín prelatúra vznikol kvôli Opus Dei?
A.M.: Nemyslím si, lebo prelatúry ako také existovali už predtým, lenže iného druhu. Zázrak Opus Dei určite nebol v tom, že by si všetci biskupi sveta povedali: „Áno, ideme do toho, pretože Opus Dei to hovorí.“ Nie je to niečo len pre Opus Dei. Kedysi keď vznikali prvé rehole a tiež boli na svoju dobu niečím výnimočným a potrebovali kanonické uznanie. Prípad Opus Dei je teda bežný.

Tiene Opus Dei

Ako na vás, ako členov Opus Dei, reagujú ľudia?
A.M.: Môj prípad je možno trošku iný, lebo som Španiel, ktorý študuje na filozofickej fakulte v Bratislave. Je to podľa mňa asi jediný prípad v histórii UK. No v mojej triede sú ku mne skôr salámistickí. Je im jedno, čo robím a čo nerobím.

Ale ste občas negatívne vykresľovaní. Napríklad v TV Joj, ktorá o vás v Črepinách priniesla pred tromi rokmi nepríjemný príspevok.

A.M.: Áno, ale veď viete, že keď sa v televízii Joj hovorí aj o pápežovi, tak to nie je ktoviečo.

A u vás to je ako s tým pocitom? Stretávate sa s nejakými negatívnymi reakciami?
C.Š.: Ako tu už bolo povedané, keď niekam prídem, nezačnem kázať o Opus Dei. Zažil som vo veľkých mestách, keď sa muž postavil na sendvič-box a kázal svetu. To u mňa nehrozí. Neviem, prečo by ma mali ľudia odsudzovať, ale samozrejme môžu.

Veľký negatívny impulz o vás vznikol najmä po vydaní knihy Dana Browna Da Vinciho kód. Čítali ste ju?
C.Š.: Keď vyšla v roku 2003 v angličtine, náhodou som si prečítal dvojstranovú ukážku na internete. Vtedy som už o prelatúre nejaké veci vedel. Keď som si to prečítal, bolo mi jasné, že je to zase nejaký lacný pokus zviditeľniť sa. Boli tam faktografické nezmysly o mníchoch a podobne. Vtedy som si povedal, že to vôbec nemusím.

Zmenil sa nejako obraz o Opus Dei pred vydaním knihy a po ňom?
A.M.: Nemyslím si. Aspoň v mojom prípade to je tak, že si z toho v škole robíme srandu. Podľa mňa je to podobné ako skresľovanie zo strany médií. Ľudia, ktorí ma poznajú, majú tú výhodu, že poznajú naozaj niekoho z Opus Dei. Jednoducho si ma nespájajú s tým, čo sa píše v tej knihe. Lebo nie som mníchom a pokiaľ viem, tak nie som ani zabijakom ani bankárom.

Takže bolo to podľa vás nafúknuté?
A.M.: Áno. Ale Opus Dei nie je žiadna výnimka. Médiá robia stále a v toľkých témach, že to už nestojí za reč.

Čo hovoríte na obvinenia, na základe ktorých spájajú Opus Dei so slobodomurármi. Ako sa voči nim prelatúra bráni?
A.M.: Táto téma sa riešila hneď po občianskej vojne v Španielsku. Boli to obvinenia, ktoré nestáli na žiadnom pevnom základe. Žiadne slobodomurárstvo u nás nie je. Ukázalo sa, všetky tie reči boli postavené na piesku. Už len to, že Josemaría Escriva bol svätorečený, je dôkazom toho, že Opus Dei nemá so slobodomurárstvom nič spoločné.

Ako je to v Opus Dei s telesným umŕtvovaním? Bičovanie a tak.
A.M.: V Opus Dei nikto nerobí nič, čo by nebolo odporúčané Cirkvou. Umŕtvovanie sa snažíme praktizovať najmä v maličkostiach, ktoré ľudia nevidia. Napríklad vstávať načas. Nikto si nevšimne, či vstanem naozaj hneď, keď zazvoní budík, alebo ešte ostanem päť minút v posteli.

Čiže umŕtvovanie telesnými trestami nepoužívate?
A.M.: Sú ľudia v Cirkvi, ktorí odporúčajú takéto veci – od sv. Kataríny Sienskej po Matku Terezu. V Opus Dei máme pravidlo, ak to zasahuje do zdravia, tak sa to nerobí. Či niektorí ľudia robia takéto veci, je otázkou ich duchovného života. Niektorí členovia Opus Dei robia telesné umŕtvovanie, ale vždy len so súhlasom cirkevnej autority.

Sloboda výberu

Sú na Slovensku kňazi, ktorí patria pod Opus Dei?
A.M.: Áno.

A vy chodíte na spoveď k nim alebo aj ku kňazom, ktorí nie sú členmi Opus Dei?
A.M.: Chodím najmä k týmto dvom. Máme slobodu chodiť ku ktorémukoľvek kňazovi, pokiaľ má dovolenie od biskupa.

Čiže nie je striktne určené, že musíte iba k nim?
A.M.: Môžeme chodiť ku komu chceme, ale je najlepšie chodiť k niekomu, kto pozná môj duchovný život. A toto je otázka duchovného vedenia a nie len Opus Dei.

Ste obaja v prelatúre štastní?
A.M.: Ja áno. Pokušenia sú vždy, ale pochybnosti žiadne.
C.Š.: Percentuálne sa dá miera šťastia ťažko vyčísliť. Ak má však niekto hlboké presvedčenie alebo istotu, že robí to, čo má a robí to tak, ako má, veľmi pravdepodobne ho napĺňa pokoj a radosť.

Andrea Šalková, Marek Mačica

Rozhovor bol autorizovaný. Angel Miquel v prepise doplnil a upravil niektoré vyjadrenia so zmenou významu pôvodného obsahu.

Foto: Marek Mačica, svt.se, palmblvd.com, flickr.com

Moja duchovná cesta v OPUS DEI

Odporúčame

MÉDIÁ: Hríbovu Lampu dal prešetriť údajný plagiátor

MÉDIÁ: Hríbovu Lampu dal prešetriť údajný plagiátor

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) v týchto dňoch ukončuje monitorovanie diskusnej relácie Lampa. Reláciu Lampa Štefana Hríba preveruje komisia licenčnej rady. Podnet na monitorovanie diskusnej relácie dal ešte vo februári člen rady Pavol Dinka. Informácie priniesol portál Mediálne.sk. Rúfus n...

OSTRÝ JAZYK: Srdce v gatiach

OSTRÝ JAZYK: Srdce v gatiach

Konečne je koniec. Trápenie s názvom Majstrovstvá sveta v hokeji sa pre slovenský tím skončilo. Kufre sú už zbalené. Výlet sa skončil. Po minuloročnom šampionáte v Halifaxe by turnaj vo Švajčiarsku mohol znovu dostať prívlastok fackovací. Pred tohtoročnými majstrovstvami sa do verejnosti hustili si...