Viac ako polovica opýtaných Slovákov firmám nedôveruje

Viac ako polovica opýtaných Slovákov nedôveruje firmám a neverí tomu, čo hovoria. Naopak, podnikom dôveruje 40 percent respondentov, z toho jedno percento úplne.

Vyplýva to z prieskumu vnímania zodpovedného podnikania slovenskou verejnosťou, ktorý ešte v minulom roku zrealizovala agentúra Focus na vzorke 1027 respondentov pre neformálne združenie firiem Business Leaders Forum (BLF).
      

Nedôvera Slovákov k firmám je podľa výkonného riaditeľa BLF Michala Kiššu dôsledok z minulosti. "Keď sme tu mali veľké podvody na ľuďoch a panovala tu taká všeobecná nedôvera v slovenskej spoločnosti," priblížil pre TASR. Z podobného celosvetového prieskumu vyplýva, že 57 percent ľudí firmám dôveruje. Podľa Kiššu sa však situácia na Slovensku pomaly mení a ľudia o niečo viac veria firmám ako v minulosti. "Ten samotný prerod však nebude z roka na rok, možno reálnu zmenu pocítime o desať rokov," podotkol. Ako tvrdí, firmy by sa mali snažiť pracovať na tom, aby vo svojej komunikácii s verejnosťou uvádzali pravdivé informácie. "Taktiež, aby človek, ktorý príde do priameho kontaktu s podnikom, cítil, že mu môže dôverovať a že to, čo si za peniaze kúpi, má pre neho reálnu hodnotu a úžitok," vysvetlil výkonný riaditeľ BLF.
      

Práve prvý kontakt je podľa jeho slov dôležitý tak pre firmu, ako aj pre potenciálneho zamestnanca či zákazníka. Tu je totiž možné rozoznať nezodpovednú firmu už pri rozhovore s prvým pracovníkom podniku, ktorého ľudia stretnú. "Nemusí to byť vždy pravidlo, ale vo veľkej časti to tak je. Veľmi dobre vycítiť, aká je celková atmosféra vo firme, čo sa v nej deje. Dobré sú aj informácie od zamestnancov firmy, ktorí sú takí ambasádori, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle," povedal. Rozoznať dôveryhodnú firmu od tej, ktorej veriť radšej netreba, ľuďom môže pomôcť aj internet. Podľa Kiššu sa tu dajú o podnikoch nájsť rôzne informácie.
      

"V poslednom období, aj vďaka médiám, sa nám ukazuje, že zamestnanci alebo zákazníci si čoraz viac vyžadujú zodpovedné produkty alebo služby od firiem, či to, aby sa k nim správali zodpovedne. Najväčšia zmena nastane vtedy, keď sa kritická masa ľudí o tejto téme dozvie a bude ju chcieť u firiem presadzovať," poznamenal.
      

Prieskum naopak ukázal, že až 73 percent opýtaných Slovákov dôveruje vzdelávacím inštitúciám, z toho 14 percent úplne. Vzdelávacie inštitúcie sú podľa Kiššu vo všeobecnosti vo svete považované za najdôveryhodnejšie. "Panuje názor, že tam pracujú vzdelaní ľudia, ktorí sa snažia o dobro veci. Pri mimovládnych organizáciách je to podobné," vysvetlil. Vláde zasa dôveruje 36 percent opýtaných v prieskume, 60 percent respondentov jej neverí.
      

Prezident BLF Peter Škodný pre TASR povedal, že v porovnaní s 90. rokmi eviduje na Slovensku v oblasti zodpovedného podnikania výrazný posun. Táto téma sa podľa neho stala pre Slovensko reálnou, avšak nie pre všetkých. "Ľudia a firmy sa však budú oveľa viac ozývať a budú dôsledne vyžadovať etické správanie od všetkých, bez ohľadu na to, či je to podnikateľský sektor alebo štátna administratíva," uviedol Škodný. Robiť poctivý biznis na Slovensku je podľa neho ťažké, no na druhej strane je to pre firmu šanca na dlhodobý úspech na trhu.
      

Business Leaders Forum, ktoré oficiálne vzniklo v roku 2004, je neformálnym združením firiem, ktoré sa zaväzujú byť lídrami v presadzovaní princípov zodpovedného podnikania  na Slovensku. Združenie má v súčasnosti 34 členov.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo