Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Mikloško o rozdelení konzervatívcov

Keď Ukrajinci umierajú pred našimi očami, je netaktné to zľahčovať (video+text)

František Mikloško hovorí o tom, ktoré postoje konzervatívcov k vojne na Ukrajine mu prekážajú i o aktuálnosti fatimských zjavení.

V rozhovore s Františkom Mikloškom sa dozviete, ako sa ho osobne dotkla vojna na Ukrajine, čo si myslí o súčasnej ruskej duši, prečo sa jeho názorový svet zásadne oddelil od sveta Jána Čarnogurského a aká je jeho výhrada ku konzervatívcom, ktorí aj po odsúdení Putinovej agresie vždy dodávajú slovíčko „ale“.

Mikloško uvažuje aj o duchovnom rozmere vojny na Ukrajine. Priznáva, že sa mýlil, keď rozpad Sovietskeho zväzu považoval za obrátenie Ruska, ktoré predpovedala Panna Mária vo Fatime. Prezrádza tiež, prečo považuje fatimské zjavenia spred viac ako storočia za relevantné aj pre dnešnú dobu.

Časť rozhovoru vám ponúkame aj v textovej podobe. Diskusiu v celom rozsahu nájdete na Postoj TV alebo v audioforme medzi našimi podcastmi.

V kontexte vojny na Ukrajine je zaujímavá vnútorná diskusia v konzervatívnom svete. V postoji k Putinovej agresii môžeme medzi kresťanskými konzervatívcami sledovať niekoľko typov reakcií.

Prvá je jednoznačná. Odsudzuje konanie Putinovho Ruska, a ak aj predtým zástupcovia tejto línie jemne inklinovali k uvažovaniu, že Rusko je istou morálnou protiváhou skazeného Západu, po začiatku vojny pochopili, že to bola ilúzia.

Druhý typ reakcií je v priamom protiklade k tomu prvému. Títo ľudia aj po invázii na Ukrajinu tvrdošijne bránia Putinovo konanie. Najvýznamnejším reprezentantom tejto skupiny na Slovensku je človek, ktorý vás v živote výrazne ovplyvnil a zohral dôležitú úlohu napríklad pri Sviečkovej manifestácii. Ako vnímate dnešné uvažovanie Jána Čarnogurského?

Keď som videl jeho vyjadrenie na stránke Slovensko-ruskej spoločnosti, okamžite som pochopil, že stojí na ruskej strane. V tej chvíli som povedal, že naše cesty sa rozchádzajú. Nechcem v sebe nosiť hnev a dobre viem, čo pre môj život znamenal Ján Čarnogurský a jeho rodina. Ale toto je vážny okamžik dejín, ale aj nás osobne a je dôležité, ako sa k tomu postavíme.

Vidím to aj na pápežovi Františkovi, ktorý tiež cíti, že ide o výnimočne vážny okamih a musí k nemu zaujať postoj a pomenovať to. Nie je čas na akademické diskusie. Zomierajú tisíce ľudí, ničí sa celá krajina a hrozí, že bude spustošená, rozbitá. Ak sa chceme na druhý deň pozrieť do zrkadla, musí sa každý jeden z nás k tejto situácii jednoznačne postaviť.

V tomto smere sa môj pohľad na všetko úplne líši od pohľadu Jána Čarnogurského.

Iná skupina kresťanských konzervatívcov je typická tým, že už pred vojenským vpádom ruskej armády sa vyznačovala istým vciťovaním sa do ruského videnia sveta. Akcentovali ruské pocity ohrozenia pri ukrajinských ambíciách vstúpiť do NATO a tvrdili, že napätie medzi Ruskom a Ukrajinou je aj dôsledkom nesprávnej politiky Západu.

Menej prihliadali na nezávislosť Ukrajiny, viac zdôrazňovali realpolitiku a súboj veľmocí. V pozadí tejto argumentácie sa niekedy dal tušiť aj istý rešpekt k Putinovmu Rusku v súvislosti s kultúrno-etickými otázkami.

Po vypuknutí vojny títo ľudia agresiu jednoznačne odsúdili, ale vo svojich úvahách často za odsúdením pridali slovíčko „ale“ s poukázaním na nejaký aspekt veci, ktorý napríklad nezaznieval v mediálnom mainstreame.

Dobrým zahraničným príkladom je možno Rod Dreher, ktorý vojnu jednoznačne odsúdil, ale v tom istom texte písal o tom, že patriarcha Kirill má pravdu v tom, že poukazuje na skazenosť Západu pri protežovaní pro-LGBT politík.

Na Slovensku by sme do tejto „škatuľky“ mohli zaradiť Vladimíra Palka.

Vy ste ruskú agresiu odsúdili jednoznačne, bez slovíčka „ale“. Čo hovoríte na spôsob reakcie, ktorý som opísal?

Nedávno som v talianskych novinách zachytil rozhovor s dvomi kardinálmi. Jeden bol zo Sýrie, druhý z Iraku. Hovorili tam o svojej skúsenosti z vojnou zničených krajín.

Keď sa v parlamente rokovalo o vyslaní našich vojakov do Iraku, za klub KDH som vystúpil a povedal, že sme proti tomu, že sme proti vojne, ktorá nie je podložená vážnymi argumentmi. Dopredu sme oznámili, že obvinenie Iraku z vlastníctva chemických zbraní je zatiaľ nepodložené. Zároveň som vtedy povedal, že ak sa dobyje Irak, bude na rade aj Sýria.

Vo chvíli, keď bolo treba povedať pravdu, som ju podľa mojej mienky povedal, aj za celý klub KDH.

V tejto chvíli však nemôžem argumentovať, že to, čo sa deje na Ukrajine, sa dialo aj v Iraku a v Sýrii. To „ale“ tu jednoducho nesedí. Keď môjmu priateľovi zomrie matka, nemôžem ho potešovať tým, že to je síce strašne smutné, ale matka zomrela aj mne alebo že denne zomiera veľa matiek. To je netaktné.

Vo chvíli, keď mi pred očami umierajú ľudia a ničí sa krajina, je netaktné zľahčovať toto zlo niečím iným. To sa nepatrí. Je to aj neúctivé voči ľuďom, ktorí sú v absolútne zúfalej situácii. Vždy sa treba vyjadriť v pravej chvíli.

Hovoriť, že celý Západ je skazený, je sektárske videnie sveta. Zdieľať

Pokiaľ ide o patriarchu Kirilla, je naozaj otázne, koho dnes reprezentuje. Či kresťanskú Kristovu cirkev, alebo záujmy štátu.

Inzercia

Na Západe je veľa problémov, s ktorými nesúhlasíme. V parlamente sme štyria nehlasovali za Lisabonskú zmluvu, lebo nám tam chýbala akákoľvek zmienka o kresťanstve a Európa je bez kresťanstva nevysvetliteľná. V tejto chvíli však o tom nebudem hovoriť, lebo to je zas len zmenšovanie, spochybňovanie či zľahčovanie zla, ktoré sa deje. Proste sa to nepatrí.

Keď zomrel Ján Kuciak a námestia boli plné protestujúcich, niektorí ľudia chceli vystúpiť s tým, že poukážu na nespravodlivosť potratov. Mali pravdu, že je to veľké zlo, ale v tej chvíli sa to nepatrilo. Povedal som im, nech zorganizujú vlastnú demonštráciu, na ktorú rád prídem. Nepatrí sa však nejaké zlo zmenšovať tým, že poukážem na iné.

Čo je motívom pre tento typ reakcií?

Za tým všetkým je presvedčenie, že Západ je prehnitý, konzumný, skazený. To vôbec nie je pravda! Sledoval som krížovú cestu v Koloseu. Vystupovali tam rodiny z Talianska, zo Západu. Koľko tam bolo ľudskosti, koľko nezištných lekárov, misionárov, ľudí z tretieho sektora, ktorí sa angažujú v humanitárnych katastrofách!

Zlo dnes presahuje všetky hranice. Ale hovoriť, že Západ je celý skazený, je sektárske videnie sveta.

Nedávno vyšiel prieskum, podľa ktorého je aj po vpáde na Ukrajinu asi tridsať percent Slovákov za Putina. Je to veľmi znepokojivý jav.

Čo je za tým?

Budem veľmi otvorený. Všimnime si, ako počas tejto Veľkej noci pápež stále prízvukoval starosť o to, čo sa deje na Ukrajine. Nevyšiel z tejto témy, pomenoval ju veľmi jasne a povedal, že Kristus je dnes ukrižovaný pri Charkove.

Nitriansky sídelný biskup však vydal pastiersky list k Veľkej noci, kde nie je ani zmienka o tom, čo sa deje na Ukrajine! Prečo sa potom čudujeme, že aj ľudia majú iný názor, keď z tých najvyšších miest nie sú ani v takejto dramatickej situácii schopní jasne pomenovať veci? Pápež dnes ide v úplne inej línii ako napríklad vedenie nitrianskeho biskupstva.

Potrebujeme slušne, ale jasne pomenovať veci, inak nás to úplne vezme na vedľajšiu koľaj.

Celý rozhovor nájdete v nasledujúcom videu:

 

Ak naše diskusie radšej počúvate vo forme podcastov, nech sa páči:

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.