Prečo KDH nerobí dobrú kampaň

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo KDH nerobí dobrú kampaň

Kresťanskí demokrati mali pred týmito voľbami viacero predpokladov predviesť zaujímavú volebnú kampaň. Nestalo sa.

Pred štyrmi rokmi prišlo KDH o časť voličských hlasov vďaka tomu, že Igor Matovič umiestnil na volebnú kandidátku ľudí ako Branislav Škripek a Richard Vašečka. Podarilo sa mu tak naštrbiť dovtedajší monopol KDH na hlasy voličov, u ktorých hrajú prím náboženské a kultúrno-etické témy.

Za to, že na celkovom výsledku strany sa to vtedy neprejavilo až tak dramaticky, môže najmä kríza v SDKÚ, ktorú odštartovala kauza Gorila. Časť sklamaných voličov Dzurindovej strany sa nakoniec rozhodlo dať svoj hlas KDH (krúžkovali najmä trojicu Lipšic, Procházka a Jana Žitňanská), čo v záverečnom súčte vykompenzovalo presun skupiny kresťanských voličov k Obyčajným ľuďom. Bola to unikátna situácia, ktorá sa v týchto voľbách nezopakuje.

V závere minulého roku, keď kresťanskí demokrati uzavreli volebnú kandidátku, to vyzeralo, že strana Jána Figeľa sa z minulých volieb poučila. Svoju volebnú listinu, aj vďaka snahe Jána Figeľa, otvorila pre viacerých zaujímavých kandidátov. Ľudí známych z pôsobenia v úspešných občianskych iniciatívach a projektoch, ako sú Dobrá novina, Aliancia za rodinu, Fórum života.

S každým pribúdajúcim týždňom predvolebnej kampane je však zjavnejšie, že KDH tento potenciál nedokáže zúročiť. A nechá sa Igorom Matovičom školiť z politického marketingu. Líder Obyčajných ľudí pritom v tejto kampani nemá veľa tromfov v rukáve. Jeho extravagantné kúsky a provokácie už voličom zovšedneli a prestávajú zaberať.

Matovičovým jediným esom je, že sa mu na kandidátku podarilo získať niekoľko ľudí, ktorých aktivity si zaslúžia pozornosť. Z tejto karty však, na rozdiel od KDH, dokáže vyťažiť maximum. Jeho masívna kampaň je v podstate iba o predstavovaní týchto ľudí a ich príbehov. Niekomu sa to môže zdať málo, ale v čase pretlaku všeobecných sloganov a rastúcej krízy dôvery k zavedeným straníckym značkám, môže takýto osobný rozmer kampane fungovať.

Z tohto pohľadu akoby KDH celkom nedocenilo znamenia doby. Svoju kandidátku síce niekoľkým zaujímavým ľuďom otvorilo, tí sú však centrálnej kampani strany neprítomní.

Na bilbordoch po celom Slovensku sú buď staré známe stranícke tváre, alebo mladí politici, ako Moravčík či Szitová. Tí sú možno šikovní, len voliči si s nimi zatiaľ nedokážu nič konkrétne spojiť.

Viditeľný je ešte Marian Faktor, ktorý však disponuje dostatočnými zdrojmi na to, aby si zorganizoval pomerne veľkú individuálnu kampaň.

Možnosti kandidátov, ako sú Marián Čaučík, ktorý založil kolednícku akciu Dobrá novina, či známy pro life aktivista Marek Michalčík, ale aj ďalších, sú však oveľa skromnejšie.

Nad motívmi volebných stratégov KDH nemá zmysel špekulovať. Nech už bol v ich pozadí nedostatok odvahy vybočiť zo zavedených koľají či absencia politického citu, alebo strach niektorých kádrov z prekrúžkovania. Vo výsledku je to jedno.

To, že kresťanskí demokrati nedokázali lepšie prezentovať príbehy a tváre niektorých kandidátov, je chyba a premárnená šanca. Ich doteraz nevýraznú predvolebnú kampaň to mohlo trochu poľudštiť a dodať jej aspoň akú-takú energiu.

Takto je to opäť raz iba o tradičnom spoliehaní sa na značku.

Foto: TASR/ Oliver Ondráš

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo