Bosna láka bohatých turistov z Blízkeho východu. Ich počet rastie. Preto pre nich arabskí investori stavajú luxusné rezorty. Bosna investície nutne potrebuje. Krajina má vážne sociálno-ekonomické problémy. Miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 40 %. Zvyšujú sa však obavy, že by sa v Bosne mohol presadiť konzervatívnejší výklad islamu.

Tyrkysová voda rieky Neretvy, divoká príroda, mešity, relatívne málo turistov a ľahko dostupné "halal" jedlo. Bohatí turisti z Blízkeho východu majú dostatok dôvodov zamieriť do Bosny a Hercegoviny. Najčastejšie tu trávia leto, keď ortuť teplomera v ich domovských štátoch, ako sú Kuvajt alebo Spojené arabské emiráty, prekračuje 40 stupňov Celzia.

Tento turistický záujem začína krajinu meniť. Investori z ropných krajín Perzského zálivu pre svojich hostí stavajú pri bosnianskych horách nové luxusné rezorty. Do ich výstavby investujú milióny eur, ktoré pokrivkávajúca bosnianska ekonomika, stále sa vyrovnávajúca s dôsledkami ničivej vojny z rokov 1992 až 1995, nutne potrebuje.

Arabských investorov v Bosne lákajú nízke ceny pozemkov aj lacná pracovná sila. Okolo Sarajeva stavajú tisíce domov a hotelov.

"Turizmus v Bosne má skvelú budúcnosť," uviedol Jasem Ahmed Al Kanderi, šéf kuvajtskej spoločnosti Gulf Estate Company. "Je to krásna krajina." Firma nedávno v blízkosti hlavného mesta otvorila "Sarajevo rezort", ktorý zahŕňa 160 domov s výhľadom na hory, kde sa v roku 1984 konali olympijské hry. Súčasťou rezortu je aj umelé jazero, supermarkety či bazény. Ubytovať môže vyše tisíc ľudí.

Projekt stál celkovo okolo 50 miliónov bosnianskych konvertibilných mariek (BAM), teda 25,96 milióna eur. Ešte väčšiu sumu chce investovať dubajská stavebná spoločnosť Buroj Property Development. Pri dedine Trnovo, kúsok od Sarajeva, postaví luxusné turistické mestečko, a to celkovo za 4,5 miliardy eur.

"Som presvedčený, že turisti Bosnu ako svetovú turistickú destináciu ešte len objavia," vyhlásil šéf spoločnosti Ismail Ahmed. "Mnohí ľudia si túto krajinu ešte spájajú s vojnou. Náš projekt však pomôže zmeniť tento imidž," dodal s tým, že plánuje zamestnať až 10.000 miestnych ľudí.

Mestečko pre arabských turistov má zahŕňať napríklad najväčší obchodný dom v juhovýchodnej Európe, niekoľko hotelov, tisícku domov a nemocnicu.

Medzi klientelu týchto arabských spoločností patrí hlavne stredná trieda z Blízkeho východu. Práve Bosna je pre nich oveľa lacnejšou alternatívou než iné európske krajiny, ako napríklad Švajčiarsko alebo Francúzsko. V Bosne navyše islam vyznáva okolo 45 % ľudí.

Počet návštevníkov z Blízkeho východu v posledných rokoch veľmi prudko stúpa. Ešte v roku 2010 do Sarajeva dorazila približne len tisícka turistov z piatich arabských ropných štátov. Za prvých desať mesiacov roku 2015 ich prišlo vyše 19.000, a to len z Kuvajtu a Saudskej Arábie, pripomína časopis The Economist.

Bosna a Hercegovina zahraničné investície aj príjmy z turizmu nutne potrebuje. Krajina má vážne sociálno-ekonomické problémy. Miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 40 % a u mladých prekračuje 60 %. Objednávky od arabských investorov sú vzpruhou predovšetkým pre tamojšie stavebné podniky. Navyše turisti z Európy si pôvabnú krajinu na juhu zatiaľ príliš nevšímajú.

Nie všetci však prísun arabských peňazí vítajú. Kritici sa obávajú, že arabskí turisti aj klienti v Bosne ešte viac presadia prísnejší výklad islamu. Problémy s radikalizáciou má Bosna už teraz. Hlavne tamojší mladí ľudia, ktorí často z dôvodu politickej paralýzy nevidia v Bosne svoju budúcnosť, sa môžu stať ľahkým terčom pre verbovača džihádistov. Len za posledný mesiac tamojšia polícia vykonala hneď niekoľko razií, počas ktorých našla arzenál zbraní a zadržala približne 20 ľudí. Niekoľko z nich dokonca plánovalo na Silvestra v Sarajeve vykonať teroristický útok.