Smer to mal pôvodne dobre rozohraté: na záver kampane si naplánoval sociálne balíčky a vratky na plyn, plus od leta udržiaval vo vysokej teplote tému migrantov. „Dáme vám istoty“ a „ochránime vás pred nimi“, to mali byť dva lajtmotívy posledných týždňov, ktorými chcel Fico mobilizovať svojich voličov a demobilizovať voličov stredopravých strán (ktorí sa z väčšej časti identifikujú s líniou vlády proti utečencom).

Zadrhnutý stroj

Smerácka mašinéria mesiace bežala na plné obrátky a opozícia na ňu nemala žiadnu odpoveď. Akoby už bolo všetko vopred dané a akoby nebol priestor na náhodu.

Tisíce učiteľov, sestričiek a jeden biskup však spôsobili, že tento stroj sa zadrhol. Pritom vôbec nejde o to, že by sa stred spoločnosti s požiadavkami nespokojných stotožnil. Presne toto bol aj jednoduchý kalkul Roberta Fica – svojou rétorikou sa zamerať na priemerného voliča Smeru a v hre nervov dúfať, že tých pár percent učiteľov a sestričiek sa po krátkom čase unaví, z obáv o platy a sociálne istoty sa stiahne späť a vráti na svoje pracoviská.

Obe veci možno Ficovi svojím spôsobom vyjdú – priemerný volič Smeru sa necíti byť zvlášť vyrušený a tiež je možné, že tento týždeň štrajkujúcich učiteľov výrazne ubudne a štrajk sa de facto skončí.

Napriek tomu mu niečo podstatné nevyšlo. Úspech jeho Smeru bol vždy založený na vizuálnom majstrovstve, s akým sa prezentuje ako advokát tých slabých a súčasne ten, kto sa ľudí zastáva v boji proti (neľudskému) systému. To je vlastne základ Ficovho politického talentu: Smer je síce už takmer desať rokov pri moci, no jeho voliči ho stále vnímajú ako opozíciu voči systému.

Preto Fico presviedčal svojho priemerného sympatizanta, že učiteľ nemá čo štrajkovať, lebo nikomu sa nezvýšili platy tak ako jemu. Problém je, že spolu s ministrom Draxlerom šermovali údajmi o priemerných platoch, ktoré boli zlou metodikou nadhodnotené a ktoré drvivá väčšina učiteľov nezarába. Nie obvinením, že za štrajkom tisícov stojí opozícia, ale práve touto propagandou o vysokých učiteľských platoch sa dotkol 90-tisíc učiteľov (medzi nimi aj časti vlastných voličov) v regionálnom školstve.

Fico v panike

Líder Smeru spravil minulý týždeň ďalšiu vážnu chybu: je samozrejmé, že ho list biskupa Milana Lacha, ktorý sa zastal sestričiek kritikou zdravotníckeho systému, musel vystrašiť. Tým väčšmi, že slová dovtedy pomerne neznámeho gréckokatolíckeho pomocného biskupa vo veľkom citoval bulvárny Nový Čas (titulkom, že „biskupi naložili Ficovi“).

V Smere sú práve z tohto mimoriadne nervózni: najčítanejší denník totiž v posledných mesiacoch zostril jazyk proti vláde. Navyše, vďaka vydavateľskému prepojeniu s Aktuality.sk často zverejňuje kauzy investigatívcov tohto internetového portálu.

Najmä toto bol dôvod, prečo Robert Fico zaútočil na biskupa. Zo zákulisia Smeru, kde jeho reakciu viacerí pokladajú za kontraproduktívnu, preniklo, že aj sám Fico si to následne uvedomil. Jeho atak Lacha teda nebol premyslený, to len nervózny Fico upadol do starého mečiarovského afektu.

Premiérov afekt bytostne zasiahol najmä gréckokatolícku komunitu, ku ktorej sa hlási 200-tisíc veriacich. Pritom sú to najmä chudobnejší ľudia z východného Slovenska a v nemalej miere aj voliči Smeru.

Tieto posuny nálad medzi 90-tisíc učitelmi, 15-tisíc sestrami či desiatkami tisíc (grécko)katolíkov nezachytí žiaden prieskum. Ale aj oni budú rozhodovať o tom, či Smeru bude stačiť zisk na vytvorenie jednofarebnej vlády či vlády s jednou alebo dvomi stranami.

V konečnom dôsledku toto všetko nepôsobí dobre ani na toho priemerného voliča Smeru, ktorý nie je učiteľ, zdravotná sestra ani gréckokatolík.

Robert Fico totiž prvýkrát vo svojom živote nevedie kampaň proti systému, ale ako jeho nechcený obhajca. A jeho jediným záchranným kolesom je len nemohúca opozícia.