Týždenný výber šéfredaktora
Rok vlády Eduarda Hegera, ktorý sa stal premiérom vo vojne
Komentár k aktuálnej téme plus tohtotýždňový výber textov, ktoré by vám nemali ujsť.
Eduard Heger počas brífingu s novinármi v lietadle cestou do Francúzska na neformálny summit hláv štátov alebo vlád členských krajín EÚ 10. marca 2022. Foto TASR
Tento týždeň uplynul rok od nástupu Eduarda Hegera do kresla premiéra.
Presne pred rokom sme formulovali dva skeptické otázniky: či Heger dokáže vystúpiť z tieňa Igora Matoviča a stane sa suverénnym premiérom a či vnútorne rozorvaná vláda na čele s novým premiérom prežije do konca mandátu.
Na prvú otázku je menej jasná odpoveď: Heger si zjavne nechodí k Matovičovi po noty, aby vedel, čo má robiť, zakladá si na samostatnosti premiérskej agendy. Ale všetci v koalícii vedia, že keď chcú niečo vybaviť, treba sa dohodnúť s Matovičom, ktorý drží kľúče od koaličnej miešačky a navyše je ešte ministrom financií, ktorý drží kľúče od pokladne.
Medzi Hegerom a Matovičom nevidieť žiadne verejné napätie a nevnímajú ho ani koaliční partneri. Ale vnútri OĽaNO už v Matovičovom prostredí cítiť istú nevôľu z premiéra, ktorý sa až príliš obklopuje svetom liberálnych poslancov a médií.
Na druhú otázku je už pomerne jasná odpoveď. Politika je síce plná nepredvídateľných zvratov, ale Heger má veľkú šancu, aby predsedal vláde minimálne do marca 2024, teda o rok dlhšie než „dvojročný“ Peter Pellegrini.
Samotný Heger má na tom menšiu časť zásluhy, ale treba mu ju uznať: na rozdiel od Matoviča vnútorné konflikty nevyrába, ale žehlí a koaliční partneri majú k nemu ľudskú dôveru. Súčasne sa však v zákulisí sťažujú, že je viac moderátorom než lídrom, ktorý by dokázal v kľúčovej chvíli udať tón a rozhodnúť. Táto jeho slabosť je tiež zdrojom konfliktov, len celkom iného typu než u Matoviča.
V každom prípade je dnes vláda štvorkoalície – presne rok po veľkej koaličnej rošáde s výmenou premiéra – najstabilnejšia od svojho vzniku. O tom však nerozhodla ani tak konciliantná povaha nášho premiéra, ale Vladimir Putin.
Je to vlastne veľký paradox. Protikorupčné OĽaNO celú dekádu svojej existencie riešilo zo všetkého najmenej geopolitiku, boj proti Ficovi a oligarchii bol pohlcovačom takmer všetkej energie Igora Matoviča a jeho ľudí. Od chvíle, keď OĽaNO vyhralo voľby, domáce témy celkom vytlačili globálne epochálne udalosti, najskôr celosvetová pandémia, teraz vojna v susednom štáte, tá najhoršia, akú Európa pamätá od konca druhej svetovej vojny.
Kým pandémia vládu vnútorne rozleptávala až do bodu, že Matovič ako premiér padol, Putinova vojna pozíciu premiéra upevňuje a koalíciu pri pohľade na Fica s Uhríkom civilizačne stmeľuje.
Samozrejme, vnútri koalície vedia, že skutočný stres v dôsledku vojny na Slovensko ešte len doľahne, a to pre ďalší rast cien a energií, utečeneckú krízu a možný koniec či radikálne znižovanie dodávok ruského plynu. Tie skutočné výzvy tak Hegera a spol. ešte len čakajú.
V tejto chvíli je kľúčové, že premiér a jeho vláda sa od prvého dňa postavili jasne k Putinovmu zločinu aj k pomoci Ukrajine. V4 sa rozdelila pre Orbánov cynický kalkul, západoslovanské krídlo, Poľsko, Česko a Slovensko, drží v zásadných otázkach spolu. Platí to aj napriek tomu, že sme sa nepripojili k 10-bodovému programu na podporu Ukrajiny (s Poliakmi a Čechmi ho podpísalo Slovinsko).
Je však aj osobnou zásluhou Eduarda Hegera, že Slovensko sa po 24. februári ocitlo na správnej strane dejín a nevyhlásilo neutralitu podľa vzoru Budapešti.
Vo vlastnej veci
1. Som veľmi rád, že v Postoji môžem ako nového autora a moderátora privítať Mareka Vagoviča. Poznáme sa 20 rokov, boli sme kolegami v dvoch redakciách, v ktorých sa Marek vypracoval na špičkového investigatívca. Bol prvým novinárom, ktorý ešte pred začiatkom vlády Smeru v roku 2006 zmapoval oligarchické pozadie Ficovej strany, s tým všetkým sa ako krajina vyrovnávame doteraz.
Marek sa rozhodol pre životnú zmenu, buduje si vlastné vydavateľstvo, v hlave má už viaceré nápady. Ako hovorí v našom rozhovore, pre Postoj bude písať komentáre a robiť videorelácie o aktuálnych témach.
2. Ako šéfredaktorovi mi odľahlo, že naša reportérka Iva Mrvová sa po deviatich dňoch vrátila na Slovensko z Kyjeva. Prejsť v bezpečí cestu od našich hraníc až po Dneper a potom späť je dnes všetko iné, len nie samozrejmosť. Iva išla na Ukrajinu zbierať námety a pomáhať ako dobrovoľníčka Slovenskej katolíckej charity. Bola súčasťou štvorčlenného tímu (vrátane Antona Friča, s ktorým sme nedávno mali tento rozhovor), v samotnom Kyjeve navštívili šesť nemocníc, stretli sa so starostom Vitalijom Kličkom, videli miesta, ktoré zničili ruské rakety, a na vlakovej stanici prespali spolu s ľuďmi, ktorí sa ukrývajú v podzemí hlavného mesta pred atakmi.
Tento týždeň sme zverejnili exkluzívnu reportáž českej vojnovej reportérky Markéty Kutilovej, ktorá sprevádzala tri ženy na ich strastiplnej ceste z bombardovaného Žytomyru. Iva Mrvová prinesie v najbližších dňoch ďalšie príbehy o hrdinskom vzdore aj tragédii napadnutej Ukrajiny.
3. V týchto hodinách sa zatvárajú volebné miestnosti v Maďarsku a začnú sa spočítavať hlasy. V Maďarsku je v týchto dňoch náš mladý kolega Christian Heitmann, bol sa tam pozrieť na ukrajinskú hranicu a v Budapešti stretol viacerých významných predstaviteľov Fideszu, ktorí si veria, že svoju vládu predĺžia o ďalšie štyri roky. Christian chystá na zajtra večer väčší text.
4. Naša redakcia sa neustále rozrastá, čím sa rozširuje aj náš obsah a tematický záber. Do redakcie preto hľadáme skúseného editora, ktorý by nám pomohol skvalitňovať texty. Napíšte nám do 15. apríla 2022 na pridajtesa@postoj.sk. Momentálne hľadáme posily na rôzne pozície, viac nájdete na tomto mieste.
Marek Vagovič hovorí o profesionálnej zmene, o najväčších kauzách svojej kariéry aj o tom, ako dopadne očista krajiny.
Mierové rokovania v Istanbule priniesli po piatich týždňoch prvé pozitívne signály, ktoré by sme však nemali preceňovať.
Reportérka Markéta Kutilová píše o situácii a úteku z ukrajinského Žytomyru.
O alternatívne dodávky či už z iných krajín, alebo vo forme LNG bude veľký záujem zo všetkých štátov. Dostaneme sa k nim aj my?
To, akým spôsobom drží OĽaNO v kresle slabého ministra, dáva len malú politickú logiku.
Známy virológ hovorí o nebezpečenstve variantu BA.2, o tom, že omikron je nakoniec dobrou správou, i o svojom odhade konca pandémie.
