Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Kultúra
31. marec 2022

Vojna na Ukrajine a umenie

Obrazy skrývajú do podzemia, niektoré presúvajú na bezpečné územia

Ukrajinské múzeá a galérie zachraňujú, čo sa dá. Diela, ktoré sa nepodarilo evakuovať, zamestnanci strážia vo dne v noci.

Obrazy skrývajú do podzemia, niektoré presúvajú na bezpečné územia

TASR/AP

Okrem humanitárnej pomoci či zbraní mieria na Ukrajinu v posledných týždňoch aj tony obalového materiálu či hasiace prístroje. Ich úloha je ochrániť umelecké aj historické artefakty pred poškodením a zničením uprostred vojnového konfliktu.

Prázdne steny galérií, vitríny bez exponátov, obrazy naukladané v pivniciach či sochy obložené vrecami s pieskom. Tak vyzerá už vyše mesiaca pohľad na tisícky múzeí a galérií na Ukrajine. Vojnový konflikt sa totiž nevyhýba ani kultúrnym inštitúciám a pamiatkam. Práve naopak, ruské útoky na ukrajinskú kultúru niekedy vyzerajú ako cielená snaha o zničenie dedičstva národa, ktorý podľa Putina vlastne neexistuje.

„Rusko ako agresor nedodržiava žiadne konvencie, neštíti sa útokov na civilné ciele a neberie ohľad ani na kultúrne organizácie, či sú to múzeá, divadlá, školy, alebo pamiatky. Od začiatku ich boli zničené tisíce. Až sa môže niekomu zdať, že Rusku ide o likvidáciu ukrajinskej národnej a kultúrnej pamäti,“ myslí si generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis.

Čítajte tiež

O niektoré poklady už Ukrajina prišla. Pri útoku na miestne múzeum v meste Ivankiv neďaleko Kyjeva zhoreli obrazy ukrajinskej národnej umelkyne Marije Prymačenkovej. Hoci jeden z obyvateľov Ivankiva vbehol do horiacej budovy a podarilo sa mu zachrániť asi desať malieb, väčšia časť miestnej kolekcie skončila v plameňoch.

Kde nestihli diela evakuovať, tam ich strážia vo dne v noci

Najmä obrazy, ktoré sú citlivé na zmeny teploty a vlhkosti a na oheň, môže efektívne ochrániť jedine evakuácia do bezpečného prostredia. Múzeá a galérie dostali vraj už niekoľko týždňov pred vypuknutím konfliktu od ukrajinského ministerstva kultúry a informačných politík pokyny týkajúce sa postupu pri možnej evakuácii svojich zbierok.

Prezident Zelenskyj sa však v tom čase snažil upokojovať situáciu a úrady múzeám bránili v evakuácii umeleckých diel. Nechceli, aby sa v spoločnosti šírila panika.

Balenie a premiestňovanie diel do bezpečia sa tak vo veľkom začalo až po 24. februári. Zatiaľ ich presúvajú iba na neznáme bezpečné miesta v rámci Ukrajiny, k transportu diel do zahraničia s cieľom zachrániť ich podľa Panisa ešte nedošlo.

Trom múzeám z Odesy sa však evakuácia v rámci krajiny ešte pred vojnou podarila. Ako každé ukrajinské múzeum, aj Národné umelecké múzeum v Odese má svoj „červený zoznam“ diel, ktoré sa majú v prípade vojny okamžite evakuovať.

V Odese sa na presun diel na západ krajiny začali pripravovať už v januári, mesiac pred tým, ako začali na Ukrajinu dopadať prvé bomby. Presun bol však označený ako výpožička na účely výstavy, verejnosť tak mohla ostať pokojná.

V krajine vzniklo podľa BBC od začiatku invázie tiež viacero iniciatív na urýchlené zdigitalizovanie zbierok múzeí a galérií pre prípad, že by padli do ruských rúk.

V niektorých múzeách dokonca strážia zamestnanci zbierky vo dne aj v noci a spávajú v zabarikádovaných múzeách vedľa najcennejších diel, aby ich mohli v prípade útoku chrániť.

Paradox bratovražednej vojny

Ukrajinci zároveň hovoria aj o jednom paradoxe. Ich galérie majú totiž vo svojich zbierkach aj mnohé diela ruských majstrov.

Takúto situáciu zažívajú napríklad v Charkove, ktorý bol napadnutý hneď v prvých dňoch vojny. V miestnej galérii sa nachádza jedna z ukrajinských najcennejších umeleckých zbierok. „Je to irónia osudu, že musíme zachraňovať ruských majstrov, maľby ruských umelcov pred ich vlastným národom. To, čo robia, je barbarstvo,“ povedala pre Deutsche Welle pracovníčka múzea Maryna Filatovová.

Inzercia

Okná múzea poškodilo ruské bombardovanie neďalekých cieľov. Viac ako 25 000 diel je tak teraz vystavených vlhku a chladu.

Aj ničenie kultúrneho dedičstva je vojnový zločin

Ukrajina je tiež domovom niekoľkých pamiatok zapísaných na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Medzi nimi je aj historické centrum mesta Ľvov na západe krajiny, ktoré bolo medzi svetové pamiatky zapísané v roku 1998. Centrum s mnohými barokovými budovami vzniklo v neskorom stredoveku a do dnešných čias sa zachovalo v podstate nedotknuté.  

„Zničenie týchto ale aj iných objektov kultúrneho dedičstva bude veľkou stratou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý kultúrny svet,“ uvádza slovenské ministerstvo kultúry, ktoré upozorňuje, že bomby už dopadli aj na metropolu západnej Ukrajiny.

Útok na pamiatky je podľa takzvaného Haagskeho dohovoru považovaný za vojnový zločin rovnako, ako bombardovanie iných civilných cieľov.

Tento dohovor pôvodne vznikol v reakcii na ničenie druhej svetovej vojny, keď svet prichádzal o nenahraditeľné kultúrne hodnoty. Celým názvom Dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu vyzýva svojich signatárov, aby aj v čase vojny rešpektovali a chránili kultúrne hodnoty a zároveň, aby uplatňovali sankcie proti tým, ktorí ho porušia.

Ukrajinské pamiatky zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO:
  • Chrám sv. Sofie a priľahlý kláštorný komplex
  • Rezidencia bukovických metropolitov v Černivci
  • Historické centrum mesta Ľvov
  • Struveho geodetický oblúk v Starej Nekrasovke 
  • Chersonézos
  • Drevené kostolíky v Zakarpatskej oblasti
  • Bukové lesy na Zakarpatsku

„Má chrániť nielen stavby, ale aj predmety v múzeách pred ničením a rabovaním. Ako vidíme nielen na Ukrajine, ale aj v iných konfliktoch – útočníci len málokedy berú medzinárodné zmluvy do úvahy. Ide o vojnové zločiny. Mali by sa tak posudzovať, a verím, že aj budú,“ dodáva Panis.

Pomoc zo Slovenska

Ani v ochrane svojho kultúrneho dedičstva však Ukrajina neostáva sama, pomáhať sa snaží celá Európa. „Je to najmä materiál na balenie a uloženie zbierok, ale aj hasiace prístroje, prípravky na konzervovanie. Minulý týždeň bolo vypravených napríklad z Francúzska pätnásť ton materiálu,“ hovorí Panis.

Do takejto formy pomoci sa zapojilo aj Slovensko. Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria a ďalšie organizácie spoločne poskytli materiál, ktorý pred dvomi týždňami odišiel vďaka nášmu ministerstvu kultúry do Ľvova.

Rezort zároveň prisľúbil našim susedom pomoc pri transporte hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, predmetov kultúrnej hodnoty, zbierkových predmetov a umeleckých diel do slovenských depozitárov. Poskytol tiež pomoc pri presune a následné ubytovanie ukrajinským deťom, ktoré študovali na konzervatóriách.

Slovensko postupne pripravuje a realizuje aj ďalšie formy pomoci, ministerstvo kultúry minulý týždeň pre odídencov z Ukrajiny pripravilo aj štipendijný program v rámci Fondu na podporu umenia. Pomoc chce poskytnúť nielen ukrajinským umelcom a umelkyniam, ale aj tým, ktorí čelia prenasledovaniu za svoj názor na ruskú agresiu.

Možností, ako pomôcť, je viacero. Riaditeľ Slovenského národného múzea si myslí, že zaujímavé by mohlo byť napríklad postaviť na Ukrajine po skončení konfliktu nové múzeum.

Vzorom pre Slovensko môže byť Taliansko, ktoré prisľúbilo vybudovať v Mariupole nové divadlo tak rýchlo, ako to bude možné. S týmto návrhom prišiel po zbombardovaní divadla taliansky minister kultúry a od vlády už dostal zelenú.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.