Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
18. apríl 2009

CIRKEV: Osemsto rokov frantíkov

Assisi bolo nezaujímavé obchodné mesto. Občasné krvavé vojny so susednou Perugiou. Inak nič zvláštne. Až na jeden incident, ktorý sa odohral pred vyše 800 rokmi. Akýsi mladý Bernardone vtedy verejne predstúpil pred biskupa. Zriekol sa svojho otca, hýrivého života a všetkých hmotných vecí. Vyzliekol...

Assisi bolo nezaujímavé obchodné mesto. Občasné krvavé vojny so susednou Perugiou. Inak nič zvláštne. Až na jeden incident, ktorý sa odohral pred vyše 800 rokmi. Akýsi mladý Bernardone vtedy verejne predstúpil pred biskupa. Zriekol sa svojho otca, hýrivého života a všetkých hmotných vecí. Vyzliekol sa donaha a šaty odhodil preč. Že vraj odteraz chce nasledovať svojho nového otca. Toho, ktorý je na nebesiach. Ľudia, čo stáli okolo, nechápavo krútili hlavami. Tento mladík sa volal František, syn bohatého kupca s látkami Pietra Bernardoneho. Ak by zostal u otca, čakala by ho sľubná kariéra rytiera. No on dal prednosť inému. Po incidente nepochopený František odchádza preč, do samoty. Do rozpadnutého kostola, v ktorom sa to všetko začalo. V ktorom počul ten tajomný hlas: „František nevidíš, že sa môj dom rozpadá?“

Začínal bez ničoho a jediné, čo chcel bolo slúžiť svojmu novému otcovi a najchudobnejším bratom. Niektorými nepochopený spôsob života začal oslovovať aj iných. Najprv sa k nemu pridali dvaja: Bernardo di Quintavalle a Pietro Cattani. Neskôr prichádzali ďalší a ďalší až sa pomaly začalo formovať nové spoločenstvo a nová rehoľa. Dnes už má Františkova rodina niekoľko desiatok tisíc členov po celom svete. A práve v tomto čase oslavujú 800. výročie od schválenie prvej reguly rádu. Tých 800 rokov pre nich rozhodne nebolo nudných.

Začiatok cesty

Obdobie do ktorého prišla Františkova charizma bolo zlé tak pre spoločnosť, ako aj pre Cirkev. „To dvanáste storočie bolo „pekné“: ovzdušie bolo ťarbavé a sladké,“ píše historik Franco Cardini v časopise Jesus. Bohatstvo bolo merítkom všetkých vecí. Kvôli nemu vznikali krvavé vojny medzi mestami. V jednej z nich sa ocitol dokonca aj mladý František. Spoločnosť sa rozdeľovala na tých čo držia s pápežom a tých, čo radšej podporujú cisára. Bolo to obdobie rozporu medzi tým, čo ľudia vyznávali a verili, a tým, čo v skutočnosti žili. Hlavnú úlohu v živote mnohých kresťanov nezohrával Boh, ale prepych a peniaze. A to aj u časti duchovenstva. Cirkev potrebovala nutne obnoviť. Niektorí ľudia v tomto období preto prahli po inom spôsobe života. Zakladali nové mníšske rády ako napríklad kartuziáni svätého Bruna.... Vznikajú aj spoločenstvá, ktoré sa od učenia samotnej Cirkvi vzďaľovali . Medzi nich patril napríklad Peter Valdés a jeho perličky o tom, že aj dobrý laik môže vysluhovať sviatosti a iné. Do tohto priestoru prichádza Františkova idea chudoby, poslušnosti a čistoty, ktorá však nebola na prvýkrát pochopená ani samotným pápežom Inocentom III. Až 16. apríla 1209 uznal regulu, ktorá bola z väčšej časti zložená z citátov Písma. Jednoduchá ako tí, ktorí chceli podľa nej žiť. František a jeho nasledovníci dostali súhlas Cirkvi aby mohli oficiálne pôsobiť medzi ľuďmi a pomaly uzdravovať ovzdušie v Cirkvi.

Problém: chudoba

„Svätá pani chudoba, Pán ťa ochraňuj s tvojou sestrou svätou pokorou,“ píše sa v jednej z modlitieb sv. Františka. Ospevovaná pani chudoba sa však paradoxne hneď v začiatkoch rádu stála problémom, ktorý v menšej, či väčšej miere pretrváva dodnes. Niekoľko bratov (nazývali sa spirituáli) sa rozhodlo, že budú dodržiavať regulu do detailu. Čo okrem iného znamená aj úplnú chudobu. Niektorí členovia rádu však rozmýšľali ináč. Chceli svoj rehoľný život prispôsobovať potrebám sveta, v ktorom sa nachádzali. A problém bol na svete. V tomto čase sa začína rád meniť aj navonok. Z jednoduchých mužov, ktorí chodili medzi ľudí a kázali sa stávajú študenti, intelektuáli. Prestávajú sa uzatvárať do pustovní, ale stavajú nové veľké kláštory. Sťahujú sa do miest. Niektorí bratia považovali také niečo za úplný výsmech pôvodným ideálom rádu a chudoby. To viedlo spirituálov k ešte väčšiemu odboju. Dokonca k takému, že upadli do nemilosti, pretože tvrdý boj za chudobu ich priviedol až ku kacírstvu. Ťahanice sa však nekončia. O pár rokov neskôr tieto rozbroje viedli k prvému veľkému štiepeniu v reholi.

Štiepenie

Po tom, čo sa ako-tak utíšil problém z rebelujúcimi spirituálmi, bratia sa opäť začali deliť na dve skupiny. Prvú tvorili takzvaní observanti, ktorí sa snažili opäť nájsť pôvodné Františkové ideály. Milovali samotu, kontempláciu a prísnu chudobu. Na opačnej strane to boli konventuáli, ktorí práve naopak, nemali radi prehnanú horlivosť, žili v komunite, ale pri tom všetkom dodržiavali vernosť Cirkvi. Okrem týchto dvoch veľkých skupín sa spoločenstvo delilo aj na menšie, ktoré však nemali až taký význam. Problém chudoby naďalej kvasil vo vnútri rádu. A aj napriek viacerým predstaveným a biskupom sa problém nevyriešil. Jednota bola ohrozená. Naplno to vykypelo v roku 1517 kedy pápež Lev X. v bule Ite et vos in vineam meam (Choďte aj vy do mojej vinice), po právnej stránke oddelil observantov od konventuálov. Konventuáli sú dnes známi skôr pod menom minoriti (OFMConv.). Pod observantov sa zas združili ostatne menšie odnože. Ich spoločnou značkou bolo OFM (Ordo fratrum minorum). Dnes sú známi ako františkáni. Táto časť rehole dostala aj potvrdenie starobylej pečate rádu - akúsi známku originality. To však nebolo všetko. Z františkánov sa oddelili ďalší bratia, ktorí chceli zachovávať predpis chudoby ešte tvrdšie a doslovne podľa pôvodných Františkových ideálov. Tak vznikli v 16. storočí kapucíni (ľudové pomenovanie, podľa dlhej špicatej kapucne). Odlišovali sa prísnymi pravidlami. Bývali mimo mesta v jednoduchých domoch. Izby mali malé a jednoduché a nazývali ich hroby.

Čo ďalej

Dnes už medzi františkánskou rodinou nenájdete konflikty. Život sa ustálil. A aj napriek rôznym problémom v minulosti si stále zachovali pôvodné hodnoty. Možno sledovať aj rozvíjanie spolupráce medzi jednotlivými vetvami.

Františkánske mužské rehole na Slovensku:

OFM: Bratislava, Hlohovec, Fiľakovo, Nové Zámky, Prešov, Trnava, Trstená

OFMCap.: Bratislava, Pezinok, Žilina, Bratislava-Rača, Kremnické Bane, Poniky, Hriňová

Inzercia

OFMConv.: Bratislava, Levoča, Spišský Štvrtok. Brehov

Zdieľať

Podľa františkána - brata Leopolda je to najvýraznejšie vidieť na spoločnom projekte Gifra (františkánska mládež), ktorý sa zaoberá prácou s mladými. Do tejto aktivity sú zapojené všetky františkánskej rodiny. Brat Leopold dnes úlohu nasledovníka svätého Františka vidí hlavne v evanjelizácií, svedectve jednoduchého- chudobného života, v solidarite s rovnako chudobnými. V živote modlitby a príhovoru.
A aká je výzva pre túto rehoľu do najbližších rokov? Podľa Leopolda je to nájdenie spoločnej formy vyjadrenia spirituality. „Existujú totiž dva prúdy. Zvlášť mladí bratia majú zmysel pre radikalitu prvopočiatkov rádu. Avšak sú samozrejme aj liberálne tendencie, ktoré sa snažia asimilovať s vonkajším svetom,“ hovorí pre Postoy.

„Františkánsky duch bol naozaj medecína a zmena pre Cirkev minulosti,“ píše Antonio Tarzia v editoriáli časopisu Jesus. História nás presvedčila, že je to tak. Tento duch má stále čo povedať aj v súčasnom svete, ktorý sa v mnohom podobá na stav, v akom sa narodil František.

Marek Mačica

Foto: franciscansoftheprairie.org, peterpereira.com, romanhomes.com, flickr.com

Zobraziť Assisi na väčšej mape

Odporúčame

OSTRÝ JAZYK: Chrobák

OSTRÝ JAZYK: Chrobák

Zdá sa, že divadlo s názvom Mŕtvy chrobák slávi úspech. Hlavnú postavu uvidíme aj v druhom dejstve. Prezidentská kancelária si pomaly, ale isto osvojuje Ficovu mediálnu rétoriku. Nevspustenie dvoch médií do Gašparovičovej volebnej centrály vyzerá vcelku zaujímavo - totalitne. Dôvod? Podľa hovorcu Tr...

Turínske plátno: príbeh plný záhad

Turínske plátno: príbeh plný záhad

Do „rodného“ mesta Fiatu a Juventusu sa o niekoľko mesiacov zbehnú davy zvedavcov. Na jar 2010 bude v turínskom dóme vystavené k verejnej úcte známe Turínske plátno. O možnom pohrebnom rubáši Ježiša Nazaretského sa vedú spory už celé desaťročia. Nové informácie a s nimi aj ďalšiu vlnu polemiky priná...

Političkou až do smrti

Političkou až do smrti

Na politiku nie je nikdy neskoro. V kanadskom meste Mississauga už 31 rokov "vládne" 88-ročná starostka. Vo voľbách dostala takmer toľko isto percent, koľko je jej vek - 82 % hlasov. Má víziu a ide jej o mesto. Hrá hokej aj bowling a vie tancovať. Keeping busy :-) ...