„Prvé hodiny sme chceli začať pomaly, nevedeli sme, ako na tom budú deti psychicky. No už po niekoľkých rozhovoroch a aktivitách zameraných na vytvorenie bezpečného prostredia sa nás deti začali pýtať: Prečo sa neučíme angličtinu a matematiku? Už takmer tri týždne sú bez vyučovania, tešia sa naň,“ hovorí Jana Nechyporenko, koordinátorka pedagogického tímu. Jana pochádza z Kyjeva a do Bratislavy prišla pred dvoma rokmi kvôli manželovej práci. Aj keď pôvodne pracovala ako biznis analytička, posledné dni aj noci venuje rozvoju tohto projektu.

Online stretnutie pedagogického tímu SchoolToGo, Jana Nechyporenko je vľavo. 

Prvé triedy tak už začali s hodinami ukrajinčiny, biológie, dejepisu aj angličtiny a matematiky. Všetkých prekvapilo, keď učiteľka matematiky Naďa povedala kolegom, že vo svojej online triede náhodou stretla Kyrila. Piataka, ktorého ešte pred troma týždňami učila prezenčne na ukrajinskej škole. Naďa sa po rýchlom opustení Ukrajiny stihla okamžite zapojiť ako online vyučujúca tu na Slovensku. A podľa Kyrila sa k nim na online hodiny čoskoro pridá aj ďalší spolužiak z ich ukrajinskej triedy. 

Stihli sme od učiteľov získať celé ukrajinské osnovy aj učebnice, ešte kým školy zatvorili

Nápad spustiť online hodiny, aby sa ukrajinské deti mohli vzdelávať „v pohybe“, vznikol v skupine priateľov ešte v deň vypuknutia konfliktu. Kolegovia zo softvérových spoločností Touch4IT a Soficreo mali skúsenosti s tvorbou vzdelávacích aplikácií a počas pandémie sa zapájali do podpory online vzdelávania na školách – mali teda k dispozícii aj potrebnú technickú infraštruktúru. Ľudia z marketingového štúdia ECHT pomohli s komunikáciou myšlienky, vytvorením webovej stránky a oslovením mám a detí na úteku. Preto boli už večer základné kontúry platformy pripravené.

Do projektu sa v krátkom čase zapojilo desať ukrajinských učiteľov. Väčšina z nich sa nachádza na Slovensku, no online povaha projektu umožňuje, aby sa učitelia na hodiny pripájali aj z Ukrajiny či Poľska, čo aj do budúcnosti umožní flexibilitu. 

Počas prvého týždňa konfliktu sa ukrajinským pedagógom podarilo získať celý ukrajinský vzdelávací program a učebné osnovy vrátane online učebníc pre jednotlivé ročníky a predmety. „V čase vpádu ruských vojsk sme komunikovali s ukrajinskými školami, ktoré boli ešte otvorené, a zisťovali, čo práve preberali. To nám umožní nadviazať presne tam, kde sa vzdelávanie detí skončilo. Zároveň vieme, že samotné vzdelávanie ešte chvíľu počká. Deti sa najprv musia adaptovať psychologicky, potrebujú sa cítiť v bezpečí, upokojiť sa a vedieť, že majú podporu. Akademické ciele môžu prísť až potom,“ hovorí Jana.

Najskôr upokojiť, potom začať s témami, ktoré sú ukrajinským deťom blízke

Predtým než sa dieťa môže zapojiť do vyučovacieho procesu je potrebný úvodný rozhovor s rodičom, väčšinou teda s ukrajinskou mamičkou. Pedagogičky hovoria s každou mamou osobitne, pýtajú sa na aktuálnu situáciu dieťaťa. „Cieľom je získať podporu mamy aj vysvetliť, ako môže aj ona sama pomôcť svojim deťom, aby adaptačné obdobie zvládli ľahšie. Zároveň sa už počas prvých rozhovorov my pedagógovia učíme, čo deti a ich rodičia potrebujú. Ako reagovať na traumatickú situáciu, v ktorej sa rodiny nachádzajú, a zladiť jednotlivé potreby: od tých psychologických po tie akademické,“ vysvetľuje ďalej Jana. 

Prvé hodiny prebiehali v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie a s odborníkmi napríklad aj z Ligy za duševné zdravie. Prvá hodina nie je vyučovacia, je zameraná na zoznámenie pedagóga s dieťaťom a jeho rodinou. Učitelia sa na nej pýtajú, kde sa dieťa práve nachádza a čo cíti. Na ďalšom stretnutí sa venujú témam, ktoré už deti poznajú a sú im blízke, ako napríklad ukrajinčina, opisuje Jana prvé hodiny: „Deti s učiteľmi pozerajú krátke animované filmy a rozprávajú sa o nich. Hrajú spolu rôzne hry, napríklad s prstami, a hovoria o tom, čo už vedia o Slovensku a čo tu zatiaľ videli.“

Psychológovia sa zapájajú aj do tréningu a prípravy učiteľov. Plánom je, aby pedagogický tím mohol konzultovať so psychológmi na týždennej báze, približuje Jana: „Emocionálna rovnováha učiteľa je pre podobnú prácu kľúčová. Často sa stretávame s tým, že rodičia pri rozhovore s nami požiadajú o psychologickú podporu pre seba aj pre svoje deti. Budeme sa snažiť túto potrebu pokryť, výsledkom by mali byť individuálne online stretnutia so psychológmi.“

Po úvodných hodinách budú deti postupne zapojené do vyučovacieho procesu podľa toho, v ktorom ročníku či na akej akademickej úrovni sa nachádzajú. Súčasťou online platformy sú aj hodiny slovenčiny, ktoré deti potrebujú, aby sa postupne mohli zapojiť do vyučovania na slovenských školách. 

Vyučovanie prebieha v pracovné dni doobeda. Iniciatíva preto urgentne hľadá ukrajinských učiteľov, ale aj psychológov a učiteľov slovenčiny, ktorí by sa mohli venovať online vzdelávaniu v doobedňajších hodinách. 

Letáky o online platforme rozširuje na slovensko-ukrajinských hraniciach aj Slovenský červený kríž. Rodičia si môžu naskenovať QR kód a zaregistrovať svoje dieťa hneď, ako prekročia hranicu. V blízkych dňoch sa k ukrajinskej verzii webovej stránky pridá aj slovenská a anglická mutácia. 

Toto nemusí byť stratená ukrajinská generácia

Vzdelávanie je pre deti a rodičov bezplatné a snahou organizátorov je, aby to tak aj zostalo, vysvetľuje Pavol Riška zo spoločnosti Soficreo: „Hľadáme preto stálych partnerov, či už zo strany štátnych inštitúcií, starostov a primátorov, ale aj firemných a individuálnych donorov, aby sme projekt mohli zastabilizovať dlhodobo.“ Cieľom organizátorov bude rozšíriť platformu aj do zahraničia, pretože ukrajinské deti vo veľkých počtoch prichádzajú tiež do Čiech, do Poľska či do Maďarska. 

„Nie sme škola a ani sa nechceme etablovať ako škola,“ hovorí Rudolf Tesár. Tím však plánuje získať podporu autorít, aby tieto online hodiny boli akceptované ako časť vzdelávania ukrajinských detí teraz, keď sú v zahraničí: „Deti jednoducho potrebujú dokončiť druhý polrok školského roku, bez ohľadu na to, kedy sa konflikt skončí. To im dá šancu pokračovať vo vzdelávaní budúci rok a tiež zapojiť sa neskôr do života. Chceme upokojiť mamy aj otcov, že pevným bodom v živote ich rodiny je vzdelávanie. A že nepôjde o žiadnu stratenú ukrajinskú generáciu.“

Dnešný rozvrh žiakov, ktorí študujú na platforme SchoolToGo.

Okrem snahy podporiť rodiny už na cestách je ďalším cieľom projektu byť akousi vstupnou bránou do „offline priestoru“, vysvetľuje Rudolf Tesár: „Chceme tu byť pre rodiny, ešte kým nevedia, do ktorej školy dajú svoje deti. Tie sa zase veľmi potrebujú využiť svoj čas, rozprávať s ukrajinskými rovesníkmi a počuť: Vitaj, zapojíme ťa.“

Treťou časťou projektu bude snaha o vykompenzovanie pravdepodobného nedostatku ukrajinských asistentov, vychovávateľov či sprievodcov na lokálnych školách. Tu sa podľa Rudolfa Tesára ukazuje ako vhodný takzvaný hybridný prístup. Dieťa sa môže v istých intervaloch či na konkrétnej hodine internetovo pripojiť k ukrajinskému učiteľovi, ktorý mu môže veci preložiť, prepojiť ho so spolužiakmi aj s vyučujúcim. 

Vďaka svojej flexibilite môže online vzdelávanie plniť dôležitú úlohu, kým sa deti zapoja do slovenského školského systému aj popri ňom. Ako však ukazujú prvé rozhovory s rodinami, pre niektoré ukrajinské mamy, ktoré prišli s viacerými deťmi v rôznom veku a usídlili sa v menších mestách, bude veľmi náročné umiestniť a najmä denne dopravovať deti do rôznych typov škôl vo vzdialenejšom okolí. Aj podľa vývoja konfliktu na Ukrajine sa zdá, že časť detí bude pravdepodobne odkázaná na online vzdelávanie dlhodobo.