Rozšírenie tzv. trestných činov v EÚ o „nenávistné prejavy“ je rizikovou a nepripravenou iniciatívou, ktorá by mohla ohroziť slobodu slova. Upozorňuje na to Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré rozhodnutie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej bezvýhradne podporiť legislatívu na Rade EÚ považuje za nesprávne, lebo návrh môže poškodiť občanov. 

Hnutie žiada vládu prehodnotiť pozíciu Slovenska.

„Trestné právo musí stáť na definovaní objektívnych, jednoznačných a dôkazmi podložených skutkov. Európska komisia však dodnes neposkytla jasnú a uspokojivú definíciu toho, čo chce postihovať ako nenávistný prejav, tzv. hate speech. Slová či skutky konané z nenávisti treba rozhodne odsúdiť, ale chrániť spoločnosť pred nenávisťou spôsobom, ktorý môže viesť k obmedzeniu slobody slova, je nesprávne a nebezpečné,” vysvetľuje podpredseda KDH Marián Čaučík.  

Kresťanskí demokrati zdôrazňujú, že EK vo svojom nedávnom stanovisku vágne uvádza, že „nenávistný prejav“ je „podnecovanie k nenávisti a násiliu“. Túto vágnosť KDH hodnotí ako obrovské riziko, ktoré by mohlo viesť k možnému zneužitiu.

Prípadná právna neistota by mohla podľa hnutia vyústiť dokonca do strachu a autocenzúry, ktorá je v protiklade so zaručeným právom na slobodu slova.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková súhlasila na Rade Európskej únie za Slovenskú republiku s tým, aby sa „nenávistné prejavy“ a „trestné činy z nenávisti“ zaradili do zoznamu tzv. trestných činov v EÚ. KDH zdôrazňuje, že k takémuto vážnemu kroku sa musí pristúpiť s najvyššou pozornosťou a precíznou argumentáciou, ktorá, žiaľ, v súčasnej podobe dokumentu chýba.  

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá sa téme venuje dlhodobo, apeluje, aby sa z návrhu vylúčili riziká, ktoré mu pri aktuálnom stave hrozia.

„Nenávisť, jej slovné prejavy či skutky konané z nenávisti sú odsúdeniahodné a nemajú miesto v spravodlivej spoločnosti. V situácii, keď je spoločnosť značne rozdelená, si všetci ešte omnoho viac uvedomujeme potrebu kultivovať dialóg. To však nedosiahneme zužovaním priestoru na slobodné vyjadrenie postoja v spoločnosti. Pilierom demokracie je a musí zostať sloboda slova,” uviedla Lexmann s tým, že cesta, ktorá by mohla priniesť jej ohrozenie, rozhodne nie je dobrou cestou.  

Podľa europoslankyne sa takýmto problematickým riešeniam treba jednoznačne vyhnúť a európsku legislatívu využívať tam, kde môže priniesť jasnú pridanú hodnotu pre občanov.

„Treba tiež zdôrazniť, že definície nenávistných prejavov tak, ako sú uchopené v legislatíve jednotlivých členských štátov, sa rôznia aj vzhľadom na ich kultúrno-historický vývoj. Realizácia podľa momentálneho návrhu rozhodnutia Rady EÚ by preto mohla viesť k právnej neistote. Následkom tak môže byť ešte väčšia polarizácia spoločnosti. Vyzývame preto vládu na prehodnotenie pozície SR a vyjadrenie výhrad,” dopĺňa podpredseda KDH Marián Čaučík s tým, že výhrady k súčasnému návrhu prezentovalo aj viacero ďalších členských štátov.