Už v júli 2013, niekoľko mesiacov od začiatku vášho pontifikátu, ste počas spiatočného letu z Ria de Janeiro, kde sa slávili Svetové dni mládeže, povedali, že naše časy sú časom milosrdenstva.
Áno, som presvedčený, že teraz je čas milosrdenstva. Zranenému ľudstvu cirkev ukazuje svoju materskú tvár, svoju tvár mamy. Nečaká, kým zranení prídu a zaklopú na jej dvere, ide ich hľadať na cesty, zhromažďuje ich, objíma a lieči, snaží sa, aby sa cítili milovaní. Vtedy som povedal, a som o tom čoraz viac presvedčený, že to je kairós – priaznivý čas, že naše časy sú kairós milosrdenstva, sú to priaznivé časy. Keď svätý Ján XXIII. slávnostne otváral Druhý vatikánsky koncil, povedal, že „Kristova nevesta uprednostňuje používanie lieku milosrdenstva namiesto používania zbraní prísnosti“. Blahoslavený Pavol VI. vo svojich Myšlienkach o smrti vyjadril základ svojho duchovného života, použijúc slová svätého Augustína úbohosť a milosrdenstvo. „Moja úbohosť – Božie milosrdenstvo,“ napísal pápež Pavol VI. „Keby som aspoň vedel ctiť, kým si ty, Bože nekonečnej dobroty, vzývajúc, prijímajúc a sláviac tvoje najsladšie milosrdenstvo.“ Svätý Ján Pavol II. pokračoval v tejto ceste ešte ďalej encyklikou Dives in misericordia (Bohatý na milosrdenstvo), v ktorej tvrdil, že cirkev žije opravdivým životom vtedy, keď vyznáva a hlása milosrdenstvo – túto najpodivuhodnejšiu vlastnosť Stvoriteľa a Vykupiteľa – a keď privádza ľudí k prameňom Spasiteľovho milosrdenstva. Okrem toho zaviedol sviatok Božieho milosrdenstva, zvýraznil postavu svätej Faustíny Kowalskej a Ježišove slová o milosrdenstve. O ňom hovoril aj pápež Benedikt XVI. vo svojom magistériu: „Milosrdenstvo je skutočne jadrom evanjeliového posolstva. Je to vlastné meno Boha, jeho tvár, v ktorej sa zjavil v Starom zákone a v plnosti v Ježišovi Kristovi, vtelená láska Stvoriteľa a Vykupiteľa. Táto milosrdná láska ožaruje aj tvár cirkvi a zjavuje sa prostredníctvom sviatostí, osobitne sviatosti zmierenia, aj cez skutky milosrdnej lásky, a to tak spoločné, ako i individuálne. Všetko, čo cirkev ohlasuje a koná, zjavuje milosrdenstvo, ktoré prejavuje Boh voči človeku.“
Spomínam si však aj na mnohé ďalšie udalosti. Napríklad skôr než som prišiel sem, ešte keď som bol v Buenos Aires, teológovia v rámci okrúhleho stola diskutovali o tom, čo by mohol pápež urobiť, aby oslovil ľudí nachádzajúcich sa pred toľkými neriešiteľnými problémami. Jeden z nich povedal: „Vyhlásiť Jubileum odpustenia.“ Na to nemôžem zabudnúť. Takže aby som odpovedal na otázku, k rozhodnutiu zrejme prišlo v modlitbe, mysliac na učenie a svedectvo pápežov, mojich predchodcov, i na cirkev ako na poľnú nemocnicu, kde sa liečia predovšetkým tie najťažšie zranenia. Cirkev, ktorá zahreje srdcia ľudí svojou blízkosťou.
Čo pre vás znamená milosrdenstvo?
Milosrdenstvo etymologicky znamená otvoriť srdce pre toho, kto je v núdzi. Prejdime však k Pánovi: milosrdenstvo je postoj Boha, ktorý objíma, je to darovanie sa Boha, ktorý prijíma, ktorý sa skláňa, aby odpustil. Ježiš povedal, že neprišiel pre spravodlivých, ale pre hriešnikov. Neprišiel pre zdravých, ktorí lekára nepotrebujú, ale pre chorých. Preto môžeme povedať, že milosrdenstvo je preukaz totožnosti nášho Boha – Boha milosrdenstva, milosrdného Boha. Skutočne ho považujem za preukaz totožnosti nášho Boha. Vždy sa ma hlboko dotkne, keď si prečítam dejiny Izraela, ako ich predkladá Biblia v 16. kapitole Knihy proroka Ezechiela. Prirovnáva Izrael k malému dievčatku, ktorému neprerezali pupočnú šnúru, ale nechali ho zakrvavené a vyhodili ho na pole. Boh ho uvidel, ako sa váľa v krvi, očistil ho, pomazal, za-odial, a keď vyrástlo na dospelú ženu, ozdobil ju hodvábom a drahokamami.
No ona, nadchnutá svojou krásou, začala smilniť, nedala si platiť, ale sama platila svojim milencom. Boh však nezabudol na svoju zmluvu, vyzdvihol ju nad jej staršie sestry, aby sa Izrael spamätal a hanbil (16, 63), keď jej bude odpustené všetko, čo urobila.
Pre mňa je to jedno z najväčších zjavení: naďalej budeš vyvoleným ľudom, budú ti odpustené všetky hriechy. Milosrdenstvo je hlboko spojené s vernosťou Boha. Pán je verný, lebo nemôže zaprieť sám seba. Dobre to vysvetľuje svätý Pavol v Druhom liste Timotejovi (2, 13): „Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.“ Môžeš zaprieť Boha, môžeš proti nemu hrešiť, ale Boh nemôže zaprieť seba samého, on zostáva verný.
Aké miesto a aký význam má milosrdenstvo vo vašom srdci, vo vašom osobnom živote? Pamätáte si, kedy ste ako dieťa prvý raz zakúsili milosrdenstvo?
Svoj život môžem vnímať pomocou 16. kapitoly Knihy proroka Ezechiela. Čítam si tie stránky a hovorím si: Zdá sa, že to všetko bolo napísané pre mňa. Prorok hovorí o hanbe a hanba je milosť. Keď niekto cíti Božie milosrdenstvo, veľmi sa hanbí, hanbí sa za svoj hriech. Veľký odborník na spiritualitu páter Gaston Fessard má vo svojej knihe La Dialectique des Exercices spirituels de saint Ignace de Loyola (Dialektika duchovných cvičení svätého Ignáca z Loyoly) veľmi peknú úvahu. Hanba je jedna z milostí, ktorú svätý Ignác požaduje vo vyznaní hriechov pred ukrižovaným Kristom.
Text proroka Ezechiela ťa naučí hanbiť sa, pomáha ti hanbiť sa, lebo napriek tvojej hriešnej a úbohej minulosti ti Boh zostáva verný a povyšuje ťa. Tak to cítim. Z detstva si nepamätám
nič zvláštne. No pamätám si niečo z obdobia, keď som bol mladý. Spomínam si na pátra Carlosa Duarteho Ibarru, spovedníka, ktorého som stretol v našej farnosti 21. septembra 1953, v deň, keď cirkev slávi sviatok svätého Mateja, apoštola a evanjelistu. Mal som 17 rokov. Keď som sa uňho vyspovedal, cítil som sa zahrnutý Božím milosrdenstvom. Kňaz pochádzal z Corrientes, ale v Buenos Aires sa liečil na leukémiu. Zomrel v nasledujúcom roku. Keď som sa po jeho pohrebe vrátil domov, cítil som sa opustený. V ten večer som veľmi plakal, utiahnutý vo svojej izbe. Prečo? Lebo som stratil človeka, ktorý mi dával cítiť Božie milosrdenstvo, dával mi pocítiť to miserando atque eligendo, výraz, ktorý som vtedy nepoznal a potom som si ho zvolil za biskupské motto. Neskôr som ho našiel v kázňach anglického mnícha svätého Bédu Ctihodného, ktorý opísal udalosť povolania svätého Matúša: „Ježiš zazrel vyberača mýta, a keďže sa naňho pozrel s milosrdnou láskou a vyvolil si ho, povedal mu: ‚Nasleduj ma!‘“ Takto sa zvyčajne prekladá výrok svätého Bédu.
Výraz miserando radšej prekladám neexistujúcim gerundiom misericordiando, čiže darujúc mu milosrdenstvo. Výraz „darujúc mu milosrdenstvo a vyvoliac si ho“ teda opisuje Ježišov pohľad, ktorý daruje milosrdenstvo a volí si, berie so sebou.
Knižný rozhovor Andreu Tornielliho s pápežom Františkom Meno Boha je Milosrdenstvo práve vychádza v slovenskom preklade vo vydavateľstve Fortuna Libri. Úryvok vychádza so súhlasom vydavateľa. Ďalšie tituly vydavateľstva si možno pozrieť na webstránke vydavateľstva.