Kultúra 24. január 2016

Meno Boha je Milosrdenstvo

Andrea Tornielli Pápež František
Andrea Tornielli Pápež František
V čítaní na nedeľu prinášame úryvok z novej pápežovej knihy Meno Boha je Milosrdenstvo, ktorá práve vychádza v slovenskom preklade. Kniha je rozhovorom talianskeho vatikanistu Andreu Tornielliho s pápežom Františkom.
V čítaní na nedeľu prinášame úryvok z novej pápežovej knihy Meno Boha je Milosrdenstvo, ktorá práve vychádza v slovenskom preklade. Kniha je rozhovorom talianskeho vatikanistu Andreu Tornielliho s pápežom Františkom.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Andrea Tornielli

Pápež František

Meno Boha je Milosrdenstvo

Už v júli 2013, niekoľko mesiacov od začiatku vášho pontifikátu, ste počas spiatočného letu z Ria de Janeiro, kde sa slávili Svetové dni mládeže, povedali, že naše časy sú časom milosrdenstva.

Áno, som presvedčený, že teraz je čas milosrden­stva. Zranenému ľudstvu cirkev ukazuje svoju ma­terskú tvár, svoju tvár mamy. Nečaká, kým zranení prídu a zaklopú na jej dvere, ide ich hľadať na cesty, zhromažďuje ich, objíma a lieči, snaží sa, aby sa cíti­li milovaní. Vtedy som povedal, a som o tom čoraz viac presvedčený, že to je kairós – priaznivý čas, že naše časy sú kairós milosrdenstva, sú to priaznivé časy. Keď svätý Ján XXIII. slávnostne otváral Druhý vatikánsky koncil, povedal, že „Kristova nevesta uprednostňuje používanie lieku milosrdenstva na­miesto používania zbraní prísnosti“. Blahoslavený Pavol VI. vo svojich Myšlienkach o smrti vyjadril základ svojho duchovného života, použijúc slová svätého Augustína úbohosť a milosrdenstvo. „Moja úbohosť – Božie milosrdenstvo,“ napísal pápež Pa­vol VI. „Keby som aspoň vedel ctiť, kým si ty, Bože nekonečnej dobroty, vzývajúc, prijímajúc a sláviac tvoje najsladšie milosrdenstvo.“ Svätý Ján Pavol II. pokračoval v tejto ceste ešte ďalej encyklikou Dives in misericordia (Bohatý na milosrdenstvo), v ktorej tvr­dil, že cirkev žije opravdivým životom vtedy, keď vyznáva a hlása milosrdenstvo – túto najpodivuhodnejšiu vlastnosť Stvoriteľa a Vykupiteľa – a keď privádza ľudí k prameňom Spasiteľovho milosr­denstva. Okrem toho zaviedol sviatok Božieho milosrdenstva, zvýraznil postavu svätej Faustíny Kowalskej a Ježišove slová o milosrdenstve. O ňom hovoril aj pápež Benedikt XVI. vo svojom magisté­riu: „Milosrdenstvo je skutočne jadrom evanjelio­vého posolstva. Je to vlastné meno Boha, jeho tvár, v ktorej sa zjavil v Starom zákone a v plnosti v Ježi­šovi Kristovi, vtelená láska Stvoriteľa a Vykupiteľa. Táto milosrdná láska ožaruje aj tvár cirkvi a zjavu­je sa prostredníctvom sviatostí, osobitne sviatosti zmierenia, aj cez skutky milosrdnej lásky, a to tak spoločné, ako i individuálne. Všetko, čo cirkev ohla­suje a koná, zjavuje milosrdenstvo, ktoré prejavuje Boh voči človeku.“

Spomínam si však aj na mnohé ďalšie udalosti. Napríklad skôr než som prišiel sem, ešte keď som bol v Buenos Aires, teológovia v rámci okrúhleho stola diskutovali o tom, čo by mohol pápež urobiť, aby oslovil ľudí nachádzajúcich sa pred toľkými neriešiteľnými problémami. Jeden z nich povedal: „Vyhlásiť Jubileum odpustenia.“ Na to nemôžem zabudnúť. Takže aby som odpovedal na otázku, k rozhodnutiu zrejme prišlo v modlitbe, mysliac na učenie a svedectvo pápežov, mojich predchodcov, i na cirkev ako na poľnú nemocnicu, kde sa liečia predovšetkým tie najťažšie zranenia. Cirkev, ktorá zahreje srdcia ľudí svojou blízkosťou.

Čo pre vás znamená milosrdenstvo?

Milosrdenstvo etymologicky znamená otvoriť srd­ce pre toho, kto je v núdzi. Prejdime však k Pánovi: milosrdenstvo je postoj Boha, ktorý objíma, je to da­rovanie sa Boha, ktorý prijíma, ktorý sa skláňa, aby odpustil. Ježiš povedal, že neprišiel pre spravodli­vých, ale pre hriešnikov. Neprišiel pre zdravých, kto­rí lekára nepotrebujú, ale pre chorých. Preto môžeme povedať, že milosrdenstvo je preukaz totožnosti náš­ho Boha – Boha milosrdenstva, milosrdného Boha. Skutočne ho považujem za preukaz totožnosti nášho Boha. Vždy sa ma hlboko dotkne, keď si prečítam dejiny Izraela, ako ich predkladá Biblia v 16. kapitole Knihy proroka Ezechiela. Prirovnáva Izrael k malému dievčatku, ktorému neprerezali pupočnú šnúru, ale nechali ho zakrvavené a vyhodili ho na pole. Boh ho uvidel, ako sa váľa v krvi, očistil ho, pomazal, za-odial, a keď vyrástlo na dospelú ženu, ozdobil ju hodvábom a drahokamami.

No ona, nadchnutá svo­jou krásou, začala smilniť, nedala si platiť, ale sama platila svojim milencom. Boh však nezabudol na svo­ju zmluvu, vyzdvihol ju nad jej staršie sestry, aby sa Izrael spamätal a hanbil (16, 63), keď jej bude odpus­tené všetko, čo urobila.

Pre mňa je to jedno z najväčších zjavení: naďalej budeš vyvoleným ľudom, budú ti odpustené všetky hriechy. Milosrdenstvo je hlboko spojené s vernosťou Boha. Pán je verný, lebo nemôže zaprieť sám seba. Dobre to vysvetľuje svätý Pavol v Druhom liste Timotejovi (2, 13): „Ak sme neverní, on ostáva verný, le­bo seba samého zaprieť nemôže.“ Môžeš zaprieť Boha, môžeš proti nemu hrešiť, ale Boh nemôže zaprieť seba samého, on zostáva verný.

Aké miesto a aký význam má milosrdenstvo vo vašom srdci, vo vašom osobnom živote? Pamätáte si, kedy ste ako dieťa prvý raz zakúsili milosrdenstvo?

Svoj život môžem vnímať pomocou 16. kapitoly Kni­hy proroka Ezechiela. Čítam si tie stránky a hovorím si: Zdá sa, že to všetko bolo napísané pre mňa. Pro­rok hovorí o hanbe a hanba je milosť. Keď niekto cíti Božie milosrdenstvo, veľmi sa hanbí, hanbí sa za svoj hriech. Veľký odborník na spiritualitu páter Gaston Fessard má vo svojej knihe La Dialectique des Exercices spirituels de saint Ignace de Loyola (Dialekti­ka duchovných cvičení svätého Ignáca z Loyoly) veľmi peknú úvahu. Hanba je jedna z milostí, ktorú svä­tý Ignác požaduje vo vyznaní hriechov pred ukri­žovaným Kristom.

Text proroka Ezechiela ťa naučí hanbiť sa, pomáha ti hanbiť sa, lebo napriek tvojej hriešnej a úbohej minulosti ti Boh zostáva verný a povyšuje ťa. Tak to cítim. Z detstva si nepamätám

nič zvláštne. No pamätám si niečo z obdobia, keď som bol mladý. Spomínam si na pátra Carlosa Du­arteho Ibarru, spovedníka, ktorého som stretol v na­šej farnosti 21. septembra 1953, v deň, keď cirkev slávi sviatok svätého Mateja, apoštola a evanjelistu. Mal som 17 rokov. Keď som sa uňho vyspovedal, cítil som sa zahrnutý Božím milosrdenstvom. Kňaz pochádzal z Corrientes, ale v Buenos Aires sa lie­čil na leukémiu. Zomrel v nasledujúcom roku. Keď som sa po jeho pohrebe vrátil domov, cítil som sa opustený. V ten večer som veľmi plakal, utiahnutý vo svojej izbe. Prečo? Lebo som stratil človeka, ktorý mi dával cítiť Božie milosrdenstvo, dával mi pocítiť to miserando atque eligendo, výraz, ktorý som vtedy nepoznal a potom som si ho zvolil za biskupské motto. Neskôr som ho našiel v kázňach anglické­ho mnícha svätého Bédu Ctihodného, ktorý opísal udalosť povolania svätého Matúša: „Ježiš zazrel vy­berača mýta, a keďže sa naňho pozrel s milosrdnou láskou a vyvolil si ho, povedal mu: ‚Nasleduj ma!‘“ Takto sa zvyčajne prekladá výrok svätého Bédu.

Výraz miserando radšej prekladám neexistujúcim gerundiom misericordiando, čiže darujúc mu milosr­denstvo. Výraz „darujúc mu milosrdenstvo a vyvo­liac si ho“ teda opisuje Ježišov pohľad, ktorý daruje milosrdenstvo a volí si, berie so sebou.

 

Knižný rozhovor Andreu Tornielliho s pápežom Františkom Meno Boha je Milosrdenstvo práve vychádza v slovenskom preklade vo vydavateľstve Fortuna Libri. Úryvok vychádza so súhlasom vydavateľa. Ďalšie tituly vydavateľstva si možno pozrieť na webstránke vydavateľstva.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0