Opatrne s prieskumami

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Opatrne s prieskumami

TASR

S blížiacimi sa voľbami to čoraz viac iskrí aj medzi politikmi a výskumnými agentúrami. Najnovšie medzi politikmi SaS a agentúrou Polis.

Predseda SaS Richard Sulík vo svojom blogu označil výsledky tejto agentúry za vycucané hausnumerá a Ľubomír Galko ju spolu s agentúrou MVK obvinil zo zlomyseľnosti a manipulácie. Sulík tiež kritizoval médiá, že výsledky takýchto prieskumov uverejňujú.

Netreba si robiť ilúzie, že medzi výskumníkmi verejnej mienky sú len samí nepodplatiteľní anjeli, tak ako to nakoniec nie je v žiadnej brandži. Existujú však oveľa rukolapnejšie dôvody, prečo treba k prieskumom volebných preferencií pristupovať opatrne, než sú podozrenia z ich manipulácie.

O tých sa totiž bez dôkazov na stole dá iba špekulovať. Hoci techniky, ako ovplyvniť výsledok prieskumu, nepochybne existujú. A dá sa to urobiť oveľa sofistikovanejšie, ako cucať si výsledky z prsta. A to tak, že manipuláciu si nemusí všimnúť ani pozorný laik.

Voliči poslednej chvíle

Odhadovať volebný výsledok v marci na základe prieskumov z decembra či januára je dnes ťažšie ako v minulosti. A riziko, že odhad bude ďaleko od reality, je čoraz väčšie. Môže za to jedna dôležitá zmena, ktorá sa v poslednom období deje vo volebnom správaní ľudí a netýka sa iba Slovenska.

Čoraz viac sa zväčšuje skupina takzvaných „last-minute voters,“ teda ľudí, ktorí sa o tom, komu dajú svoj hlas, rozhodnú na poslednú chvíľu.

Má to viacero dôvodov. Rozdrobenosť politickej scény, nárast protestných, antisystémových voličov či pokles vplyvu starých triednych alebo profesných lojalít na politiku. Volebné správanie sa skrátka dnes odhaduje oveľa ťažšie ako v časoch, keď platila rovnica, že ak je niekto z robotníckeho prostredia, tak väčšinovo volí ľavicu, a toto volebné správanie sa dokonca dedilo z generácie na generáciu.

Výsledkom tejto zmeny je, že napríklad v našich posledných parlamentných voľbách v roku 2012 sa až 18 percent voličov rozhodlo priamo vo volebný deň, komu dajú hlas. Ďalších približne 12 percent sa rozhodlo posledný týždeň pred voľbami. To znamená, že až tretina voličov sa rozhodla v čase, keď už to žiadna výskumná agentúra nemala šancu zachytiť. Vo voľbách v roku 2010 sa počet voličov, ktorí sa rozhodli na poslednú chvíľu, odhadoval na 20 percent.

S ohľadom na tento trend sa dá predpokladať, že v týchto voľbách bude takýchto voličov ešte viac. Ak by ich bolo povedzme štyridsať percent, tak sa volebné výsledky od prieskumov môžu líšiť naozaj veľmi výrazne.

Vytváranie reality

Problémom je, že výsledky prieskumov realitu nielen odhadujú, ale majú potenciál ju aj vytvárať. To je tiež dôvod, prečo sú politici ako Richard Sulík nervózni. Ak sa strana v prieskumoch viackrát po sebe objaví tesne pod hranicou potrebnou na vstup do parlamentu, môže to časť ľudí, ktorí jej chceli dať hlas, odradiť. A primäť k tomu, aby radšej hlasovali na istotu, teda za niekoho, kto má v prieskumoch nad päť percent.

Pritom ani o strane, ktorej prieskum nameral štyri percentá, sa nedá tvrdiť, že sa podľa tohto prieskumu nedostane do parlamentu. Výskumy totiž pracujú s istou štatistickou chybou a intervalom spoľahlivosti. Solídnejšie agentúry to nakoniec vo svojich výskumných správach korektne uvádzajú.

Napríklad ak mala SMK v decembrovom prieskume Focusu 4,2 percentá hlasov, interval, v ktorom sa preferencie strany v tomto prieskume pohybovali, bol od 2,8 po 5,7 percenta. Čiže ak by niekto na základe tohto výskumu zaradil aj SMK medzi parlamentné strany, nedalo by sa mu nič vyčítať.

Faktom však je, a to má Richrad Sulík pravdu, že médiá túto skutočnosť prehliadajú. Namiesto toho, aby informovali, že strana má podporu pohybujúcu sa v nejakom intervale, často sa uchýlia k bombastickým titulkom („podľa výskumu by zostala za bránami parlamentu“).

Nie som veľkým podporovateľom rôznych regulácií, vzhľadom na potenciál výskumov ovplyvňovať politickú realitu sa však prikláňam k tomu, že zverejňovanie ich výsledkov by malo mať nejaké všeobecne platné pravidlá. Nemusí to byť hneď zákon, možno by stačila širšia dohoda medzi médiami na tom, ako výsledky prieskumov interpretovať.

Najmä by sme ich však mali brať s väčšou rezervou a nevyvodzovať z nich prehnané závery.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo