KOMENTÁR: Odvrátená tvár sociálnej vlády

Pravidlá, ktoré snaživým občanom hádžu polená pod nohy, ale zároveň sa pri vhodnom lobovaní medzi úradníkmi všetko môže a všetko dá. Byrokratický kolos, všemocný úradník, bonboniérky, fľaštičky a iné... To nám niečo pripomína, odniekiaľ to poznáme. V takejto situácii absurdnej bezmocnosti sa teraz ocitli mimovládni poskytovatelia sociálnych služieb. Nevydržali to, a dnes zástupcovia viacerých charít, azylových domov a ďalších inštitúcií zvolali tlačovú besedu, aby vláde aj verejnosti ukázali svoje zviazané ruky. Aby sa ukázalo, či má vláda vôľu im ich rozviazať - alebo jej napriek sociálnej maske ide o úplne iné veci ako o dobro najslabších členov spoločnosti.

Nový zákon o sociálnych službách je účinný od januára tohto roka. Už pred jeho schválením v novembri minulého roka mimovládni prevádzkovatelia domovov dôchodcov a iných zariadení upozorňovali na viaceré škodlivé prvky, ktoré sa do textu dostali vinou pozmeňovacích návrhov poslankyne Jany Vaľovej zo Smeru. Ministerka Viera Tomanová im odkázala, že problémy sa budú riešiť až na základe skúseností, a dostali prísľub prehodnotenia zákona tri mesiace po nadobudnutí účinnosti. Tri mesiace prešli - a ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí sa neozýva. Tí, ktorým nový zákon výrazne sťažil fungovanie, sa teda ozvali sami.

Ako pri tejto príležitosti konštatoval riaditeľ Arcidiecéznej charity v Košiciach Cyril Korpesio, kým vlani za prvé tri mesiace prijali vo svojich štyroch sociálnych domoch a domovoch dôchodcov 20 klientov, tento rok za rovnaké obdobie neprijali ani jedného. Príčina? Podľa nového zákona si klient nevyberá domov sám, ale určuje mu ho úradník z obce alebo vyššieho územného celku, ktorý musí podľa zákona uprednostniť štátne zariadenie.

Podobné ťažkosti deklarovala predsedníčka správnej rady neziskovej organizácie Áno pre život Marcela Dobešová. Hoci azylové domy pre týrané a tehotné ženy majú podľa medzinárodných zmlúv, ktoré Slovensko podpísalo, zaručovať anonymitu, bezpečnosť a bezplatnosť, na Slovensku sa ženy v núdzi musia hlásiť u obecných alebo župných úradníkov, ktorí im vyberú azylové zariadenie. Náš štát, navyše, novým zákonom znížil dotáciu na jedného klienta z 1992 na 1095 eur ročne, čiže takmer na polovicu.

„Občan si môže vybrať lekára, zdravotnícke zariadenie, školu, ale nemôže si vybrať, kde prežije poslednú časť života - ledaže by si to financoval úplne sám, aj keď celý život platil štátu dane.“ Zdieľať

Novým zákonom o sociálnych službách sú teda poškodení predovšetkým klienti. Nemôžu si sami vybrať svoj domov dôchodcov, azylový dom alebo iné sociálne zariadenie, ale musia sa zveriť do rúk úradníkom a proti ich rozhodnutiu nemajú právo sa nikde odvolať. „Máme vážne obavy z toho, ako dlho budú musieť klienti odkázaní na sociálne služby čakať na posúdenie a rozhodnutie o umiestnení alebo poskytnutí služby,“ povedal riaditeľ Arcidiecéznej charity v Košiciach Cyril Korpesio. „Ako sa asi budú správať v zariadení, kde nechcú byť?“ dodal riaditeľ Spišskej katolíckej charity a štatutár Inšitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach Pavol Vilček. „Občan si môže vybrať lekára, zdravotnícke zariadenie, školu, ale nemôže si vybrať, kde prežije poslednú časť života - ledaže by si to financoval úplne sám, aj keď celý život platil štátu dane.“ Sloboda ísť do akéhokoľvek zariadenia totiž ostáva, ale v tom prípade si občan musí zaplatiť plnú sumu za poskytované služby.

Na druhej strane nový zákon poškodzuje neverejné sociálne zariadenia. Tak ako si občan nemôže vybrať ich, nemôžu si ony vybrať klientov a musia prijať každého, koho im obce alebo vyššie územné celky pošlú - inak im hrozí pokuta. Nie sú motivované súťažiť v kvalite poskytovania služieb, lebo úradníci nerozhodujú podľa kvality. A tak hoci nový zákon prináša aj pozitíva, napr. vo forme určenia štandardov kvality, v konečnom dôsledku sú bezzubé, lebo pri prideľovaní klientov vôbec nehrá úlohu, či zariadenie dosiahlo 60 alebo 100 bodov. Zariadenia tiež nemôžu poskytovať nadštandardné služby, lebo akonáhle by si klienti chceli za ne priplatiť, štát im o tú istú sumu skráti dotáciu. Nadštandard je teda možný iba z darov a grantov. Z hry sú tak vylúčené menšie zariadenia, napr. domovy rodinného typu pre 10 klientov, ktoré sú pre človeka najprirodzenejšie. „Zvýhodnené sú obrie zariadenia, lebo majú nižšiu réžiu a nižšie prevádzkové náklady,“ konštatoval Pavol Vilček.

Obojstranne nevýhodný zákon - pre klientov aj pre poskytovateľov sociálnych služieb - však naďalej platí a zo strany ministerstva ostávajú ním spôsobené problémy nepovšimnuté. Keď vo februári mimovládni poskytovatelia služieb združení v tzv. Sociofóre jednohlasne podporili novelu poslankyne za KDH Moniky Gibalovej, parlament ich hlas ignoroval a deň nato sa novelou odmietol zaoberať a neposunul ju do druhého čítania.

Aj tak vyzerá odvrátená tvár toho, čo si hovorí sociálna vláda.

Terézia Rončáková
Odvysielané na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár 14. apríla 2009.
Foto: www.sxc.hu

Podporte kampaň "Nesociálny zákon o sociálnych službách - Výzva na dialóg".

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo