Ježiš sa nenarodil v Bruseli, ale v Betleheme, čo je al-Qudus

*Pár dní pred pozvaním Turecka k začatiu prístupových rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ) navštívil Slovensko na pozvanie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a Local Society Initiative Polylogos, spoločnosti pre podporu dialógu medzi vedou a náboženstvom, docent Bülent Şenay z Teologickej fakulty Uludagskej univerzity v Burse v Turecku. Poskytol nám exkluzívny rozhovor.*

*Patrí Turecko do Ázie alebo do Európy?* !files/p_senay_1.jpg! Turecko patrí do Eurázie. Znamená to, že Turecko patrí, ako do Ázie, tak aj do Európy. Musím však povedať, že dominantné kultúrne „prináležanie“ Turecka možno vidieť v Ázii. Otázku možno dať aj priamo, a to, či sú Turci európski. Problém, či je európanstvo dostatočne presne definovaná kategória, vyvoláva otázky.
Ak mi definujete európsku identitu, ja vám definujem identitu tureckú. Čo je to Európa? Európska kolektívna identita sa rozprestiera od Vladivostoku po San Francisco. Dokonca aj Kyjev a New York sú zahrnuté do európanstva. Európu možno definovať ako rozorvané a členité ukončenie euroázijskej pevniny. Nejestvuje nijaká zhoda v tom, kde táto časť začína, a nazývať ju kontinentom je dozaista nesprávnym používaním jazyka. Geografické situovanie Európy je preto už samo o sebe problematické, ale ešte náročnejšie je definovať Európu historicky a kultúrne. Napríklad otázka, či by mal byť Stredozemný priestor považovaný za európsky, bola zodpovedaná mnohými spôsobmi. Nemožno identifikovať nejaký pôvodný zakladajúci princíp pre Európu - jej grécke a rímske korene sú situované na periférii, a mimochodom ešte aj tie predchádzajú to, čo možno dnes nazývať Európou. Kresťanský princíp má svoj pôvod v Ázii a plne sa rozvinul len po tisícročí. Ježiš sa nenarodil v Bruseli, Ríme či Paríži. Narodil sa v Betleheme, ktorý je al-Qudus.
Pre budúcu Európu v kontexte inštitucionálneho rámca Európskej únie jestvujú tri súperiace projekty: prvý projekt chce, aby Európa bola (opäť) dôležitý mocenský faktor vo svete; druhý projekt, v čiastočnom protiklade voči prvému, si predstavuje Európu sociálnu a podčiarkujúcu ľudské práva a demokraciu; tretí projekt sa pokúša, v protiklade k obom predchádzajúcim, obhajovať existujúce národné štáty, ba dokonca by ich neváhal posilniť. Vychádzajúc z rôznych logík a špecifických projektov, politiky smerujúce ku konštruovaniu európskeho zmyslu začínajú s odlišnými cieľmi a všetky končia v hybridnej entite. Je jasné, že Európa je veľmi vágny pojem s neurčitými ohraničeniami. Ak je to tak, potom je ešte ťažšie definovať tureckú identitu ako európsku v bežnom význame tohto slova. Turci nie sú európski v tom, že by boli západoeurópski alebo stredoeurópski. Môžu byť európski v „stredozemnej“ identite.
Preto navrhujem, aby turecká identita nebola definovaná v rasových či etnických, ale v kultúrnych pojmoch a odkazovala na hybridnú identitu, ktorá navzájom prepája kultúrne elementy troch geograficko-kultúrnych oblastí, a to oblasti stredoázijskej, blízkovýchodnej a stredozemnej (táto je jej európskym rozmerom). Inými slovami, táto identita označuje ľudí zmiešaného stredoázijského (etnicko-kultúrne turecké korene), blízkovýchodného (islamsko-kultúrne korene) a európskeho (stredozemné spojenie) kultúrneho pozadia. Potom môžem povedať, že Turci sú euroázijskí, a to je dôvodom dôležitosti ich členstva v EÚ.

*Myslíte si, že Turecko bude niekedy schopné náležite fungovať ako krajina EÚ?*
Záleží na tom, čo máte na mysli pod pojmom fungovať. Ak sa to týka politického systému a demokracie, som plný nádeje, nakoľko turecká spoločnosť má takúto kolektívnu kultúru v rámci dlhej historickej skúsenosti. Turci majú dlhú skúsenosť so štátom a kultúrou. Turecký ľud plne podporuje demokraciu ako systém slobodných volieb a hodnotový systém, hoci ho esenciálne kombinuje s islamskými kultúrnymi a morálnymi hodnotami. Ak fungovať znamená rozmanité predpisy týkajúce sa sociálnych, vzdelávacích a právnych záležitostí, potom Turecko už urobilo výrazný pokrok v týchto oblastiach, čo bolo uznané EÚ 17. decembra 2004. Na jednej strane si myslím, že zaberie istý čas, kým sa Turecko prispôsobí formám EÚ, na druhej strane si však nemyslím, že jedinou otázkou je, či Turecko dokáže náležite fungovať, ale je tu aj otázka, či EÚ dokáže „stráviť“ aj takú islamskú a kultúrne bohatú krajinu akou je Turecko.

*Ako by ste charakterizovali pohľad bežných Turkov na otázku tureckého členstva v EÚ?*
Turci sú, podľa môjho názoru a „vzdelaného odhadu“, veľmi pokojní vo vzťahu k tejto záležitosti. Zdá sa, že väčšina tureckých občanov podporuje členstvo s nádejou na život v demokratickejšej a sociálne bezpečnejšej spoločnosti prostredníctvom nových úprav a zlepšení v rozmanitých oblastiach. Avšak v ich každodennom živote, keď sa rozprávate s ľuďmi na ulici, začujete, ako mnohí povedia, že Európa je „zaujatá“ a „neprijme“ Turecko. Ak by nebolo Turecko prijaté za člena EÚ, aj napriek tomu, že sa zlepšuje podľa požadovaných kritérií, v mysliach mnohých ľudí v Turecku by to bolo kvôli európskemu „kresťanskému“ antiislamizmu. Mnoho ľudí na ulici, a to, či už správne alebo chybne, inklinuje k takémuto spôsobu uvažovania. Žiaľ, tento názor sa znásobil rôznymi útokmi na moslimov a Turkov vo viacerých európskych mestách. Napríklad celkom nedávno v Belgicku, keď Turek a jeho dve dcéry zaživa zhoreli, a rôzne podobné incidenty, ktoré sa odohrali v Nemecku a v Holandsku. Myslím, že je naliehavé, aby ľudia v zodpovedných a mocenských funkciách vyvinuli výrazné úsilie na zabránenie nárastu vzájomných podozrení a predsudkov, zvlášť po 11. septembri.

*Vnímate v Európe obavy z plnoprávneho členstva Turecka? Jestvujú takéto obavy aj na strane Turecka?*
Jestvujú rozmanité dôvody, ktoré sú za čiastočným odmietaním členstva Turecka. Historicky v európskom kolektívnom podvedomí Turecko znamená Osmanskú ríšu, ktorá sa pokúsila ovládnuť Európu, ale bola zastavená pri Viedni. Navyše Turci sú moslimovia, a prečo by mali byť súčasťou Európy? Nie som si však istý, či náboženstvo je najsilnejším dôvodom v pozadí týchto obáv.
Prvým dôvodom sú rozmanité populačné záležitosti. Zoberme si ako príklad Nemecko. Od schválenia ich zákonov o hosťujúcich robotníkoch zo začiatku šesťdesiatych rokov pribudlo v Nemecku niekoľko miliónov tureckých obyvateľov. Bola to viac chyba Nemecka ako Turecka, že sa títo novopríchodzí ukázali extrémne sobášne intraetnicky uzavretí a ťažko asimilovateľní. Turecko má viac ako 70 miliónov obyvateľov a zaznamenáva mieru populačného rastu na úrovni rozvojových štátov. Ak by bolo Turecko prijaté, turecké menšiny v Európe budú do doby jeho vstupu počtom výrazne prevyšovať akékoľvek menšiny iných európskych štátov. Znamená to možné prisťahovávanie sa desiatok miliónov Turkov do Európy zaťaženej štrukturálnou nezamestnanosťou a vznik hlasovacej frakcie v Európskom parlamente takej početnosti, ktorú by nikto nedokázal zastaviť.
Druhým dôvodom sú súvisiace ekonomické otázky. Hrubý národný dôchodok Turecka na obyvateľa rastie, ale stále je iba na úrovni 1400 dolárov. Bankový kolaps počiatkom roku 2001 sa podarilo sanovať vďaka najväčšej pôžičke Medzinárodného menového fondu (MMF), ale gigantické splátky budú onedlho splatné. Súčasná vláda bola veľmi prísna v dodržiavaní plánu MMF a inflácia sa po prvý krát za desaťročia znížila blízko k úrovni jednomiestneho čísla. Turecké pristúpenie nebude lacné. Európski lídri argumentujú, že v globálnej ekonomike je nerealistické, aby Turecko očakávalo bilióny z rozvojových fondov, ktoré uľahčili pristúpenie nových členov, dokonca zmenili Írsko a Španielsko na rozvinuté ekonomiky. Lídri Turecka hovoria, že to chápu, avšak takéto uistenia nič neznamenajú. V momente, keď Turecko vstúpi do EÚ, voličom kontinentu bude ponúknutá strohá voľba medzi platením za ekonomickú príležitosť v Anatólii a vítaním širokej časti tureckého pracovného trhu v ich mestách. Či už to bude múdre alebo nie, asi si zvolia prvú z možností, ale pravdepodobne sa uskutočnia obe možnosti. Hoci nie som ekonóm, musím tu poznamenať, že turecká ekonomika má veľký potenciál a rýchlo napreduje.
Tretím dôvodom je otázka bezpečnosti v jej rozmanitých podobách: bombové útoky v Istanbule v novembri 2004 viedlo k trpkému precitnutu Európanov, ktorí môžu cúvnuť od toho, aby prináležali k únii, ktorá hraničí s Iránom, Irakom a Sýriou. Európania si tiež môžu klásť otázku, aký postoj zaujmú voči kurdskej ašpirácii na takzvanú nezávislosť v momente, keď sa táto stane domácim problémom. Geostratég môže zvažovať tieto pasíva voči týmto aktívam: Turecko má rozsiahlu konvenčnú vojenskú kapacitu, ktorá ostatným európskym štátom chýba a zahŕňa väčšiu skutočne bojaschopnú armádu ako akýkoľvek iný štát na kontinente. Takýmto spôsobom však európska verejnosť neuvažuje rada.
Na záver je tu otázka islamu. Turecký islam je skutočne v mnohých smeroch umiernená konštrukcia, čo priznávajú aj sami ľudia. Hovoríme o krajine, kde dominuje moderný komunitárny islam s jeho dôrazom na vzdelávanie a občianstvo. Je to tiež krajina, kde súčasný premiér hovorí o tom, že v zamestnaní je demokrat, doma moslim. Môžem len povedať, že islamský hodnotový systém bol schopný dokonale sa prispôsobiť rozmanitým geografiám a kultúram. Nielenže to pripúšťa islamská hermeneutika, ale aj samotná turecká moslimská historická skúsenosť je dostatočne bohatá na to, aby žila bok po boku a spolu s európskou kultúrou a v jej rámci. Je to tak, ak je ešte stále rozmanitosť vnímaná ako kultúrne bohatstvo.
Čo sa týka druhej časti vašej otázky, domnievam sa, že na tureckej strane je vo veci členstva Turecka v EÚ menej obáv ako je na strane Európanov. Možno ich vztiahnuť k menšinám a ekonomickým otázkam. Pokiaľ ide o náboženstvo, Turci sú historicky a kultúrne vyspelejší v spolužití s pospolitosťami odlišnej viery, ako sú Európania s ich historickou skúsenosťou. V Turecku ešte stále existujú kresťanské a židovské komunity. Okrem toho, islam osobitne zaobchádza so židmi a kresťanmi spadajúcimi do kategórie „ľudu knihy“ (takto islam označuje náboženstvá, ktoré majú Božie slovo písomne zachytené, teda tri monoteistické náboženstvá, pozn. I.G., M.K.), kategórie, ktorá od počiatkov islamu pripúšťala ustanovenie práva „chráneného ľudu“ čo sa týka zvlášť židov a kresťanov. Myslím, že väčšina Turkov nemá v náboženskom ohľade nijaké obavy.

*Predpokladajme, že Turecko sa stane plnoprávnym členom EÚ. Aký môže byť jeho prínos pre Európu a jej budúcnosť.*
V prvom rade si myslím, že táto otázka je zmysluplná, ak by bola položená všetkým ostatným kandidátskym krajinám v takomto všeobecnom zmysle. Som presvedčený, že európski politici musia mať dostatočne dobré politické dôvody na to, že doposiaľ kategoricky neodmietli členstvo Turecka.
Podľa môjho názoru turecký príspevok nebude len turecký kebab. Turecko so svojou historickou a kultúrnou skúsenosťou poskytne bezpečnostnú zónu na zníženie napätí medzi tzv. západom a východom. Mám nádej, že bude pravdepodobne najlepším preklenutím, aby sa pripomenulo európskemu kolektívnemu vedomiu, že Európa nemá svoj pôvod v Európe, ale v Ázii. Turecká kultúra má rozmanitú a bohatú kultúru, rozprestierajúcu sa od Istanbulu na jeho západnej časti, až k Urfe na jeho východnej časti. Ešte stále silne prežívajúce rodinné hodnoty môžu byť dobrou podporou pre znovuobjavenie dôležitosti rodiny v európskej spoločnosti. Niekto by mohol povedať, že moslimská kultúrna identita a hybridná skúsenosť so stabilným zakorenením v islamskom hodnotovom systéme určite bude mostom, o ktorý sa všetci, okrem stúpencov konfliktov, usilujeme. Je na Európanoch, aby na EÚ nenazerali ako na eurocentrické, etnické teritórium, ale skôr ako na civilizačný projekt.

Imrich Gazda
Marian Kuna
Autor je prodekan FF KU v Ružomberku.

_~Bülent Şenay (1966) študoval islamskú teológiu na Teologickej fakulte Uludagskej univerzity v tureckej Burse. Titul PhD. získal na Katedre náboženských štúdií na Lancasterskej univerzite v Anglicku, kde zároveň pôsobil najprv ako študijný poradca pre moslimských študentov a neskôr ako odborný asistent. Vedecko-pedagogicky hosťoval na univerzitách v USA, Japonsku, Švajčiarsku, Egypte, Nigérii a v iných krajinách. Od roku 1999 pôsobí ako docent komparatívnej religionistiky na Teologickej fakulte Uludagskej univerzity. Publikuje v mnohých vedeckých časopisoch, okrem iného mu vyšla kniha o nových prístupoch k štúdiu náboženstva v prestížnom vydavateľstve de Gruyter.~_

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež

Ďalšie články o téme